Page 13 - Večerné rozprávky 2
P. 13

HRUBÉ NÔŽKY VÍLY JULINKY


               Vysoko v Terchovských horách bola nádherná čistinka, celá
           obkolesená vysokými jedľami a borovicami. Za mesačných nocí
           prichádzali  víly  a  za  zvukov  rozšanteného  vetríka  tancovali
           svoje  tance.  Vznášali  sa  ľahko,  jemné  šaty  a  dlhé  vlasy  viali
           okolo  nich.  Po  polnoci  prichádzala  ich  kráľovná.  Jej  tanec  bol
           očarujúci. Tancovala  hodinu,  možno  dve,  potom  dala  príkaz  a
           všetky  víly  si  pred  spánkom  zlatými  hrebienkami  prečesávali
           vlasy. Dávali veľký pozor, lebo nikto zo smrteľníkov ich nesmel
           vidieť. S prichádzajúcim ránom víly zmizli nebadane a ich šepot
           postupne prešiel do šumu stromov a spevu vtákov. Takto to bolo
           po stáročia.
               Dole v dedine sa na večerných priadkach dievčatá a chlap-
           ci  zabávali  rozprávaním  hrôzostrašných  príhod.  Vonku  hrmelo
           a blesky lietali po oblohe. Hromničná sviečka blikala a dávala
           slovám hrozivý ráz: „Raz v noci honelník Jano zablúdil a našiel
           sa na čistinke. Mesiac svietil a on skoro odpadol od prekvape-
           nia. Videl zázračné bytosti odeté do hodvábnych dlhých šiat, s
           vlasmi ako zlato, siahajúcimi až po päty. Tancovali. V ich strede
           tancovala kráľovná víl s diadémom v zlatých vlasoch. Onemený
           Jano vzdychol a vtedy ho víly zbadali.” „Ty si sa opovážil prísť k
           nám a vyrušovať nás v tanci?! Tak si ho poď skúsiť!” Chytili ho
           za ruky a tancovali s ním všetky dovtedy, pokiaľ nevypustil dušu.
           Ráno ho bača našiel umoreného v lese. A tak sa v noci čistinke
           v horách všetci radšej vyhýbajte!” - skončila svoje rozprávanie
           tetka Berešíková. Dievčatá sa striasali od strachu, ba aj chlapci
           strácali záujem o víly, čo aké krásne by boli.
               Len dvaja mladíci Jurko a Marek cestou na salaš uvažovali,
           že by víly predsa len radi videli. „Vieš čo, braček, v noci sa po-
           tichu  vytratíme  a  pôjdeme  tam.  Dobre  sa  skryjeme  a  budeme
           všetko len pozorovať. Čo myslíš?“ - hútal Jurko. „Teda dobre,
           poďme!” - súhlasil Marek. Zobrali si skyvu chleba do plachtičky,
           do ruky šikovné valaštičky a šli. Čistinku osvetľoval mesiac, oko-
           lo neho tancovali hviezdičky a vetrík veselo povieval.
                                         - 12 -                                                                              - 13 -
   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18