Page 12 - Večerné rozprávky 3
P. 12
sa jej nesmierne vydaril. Bola to podobizeň Babua s jeho dreve-
ným koníkom. Umiestnila si ho na čestnom mieste a dívala sa
naň ako na vzácnu relikviu. Bolo ešte šero, keď začula jemné
klopkanie na okno. Vyzrela von, ale nič nevidela. Klopkanie sa
zopakovalo a ona konečne uvidela svojho miláčika sedieť na
koni. Otvorila okno. Babua sa naklonil, objal ju v páse a posadil
na koňa. „Pôjdeš so mnou, moja milá?“ Miriam nestihla odpove-
dať, lebo sa v okne objavil jej otec - vezír. Babua otočil kolíkom a
už sa obaja stratili v oblakoch. Darmo vezír posielal stráž, darmo
nadával, mladí ľudia odleteli nevedno kam.
„Ani ty to nevieš, kde ich kôň zaviezol?“ - znechutene sa
spýtal Ali. „Viem, pravdaže viem, viem aj to, čo bolo s nimi ďalej,
ale pozri, slniečko už vychádza a ja môžem rozprávať iba v noci,
milý môj. Musíš počkať do večera!“ - odpovedala Šeherezáda.
A tak sa znova zopakoval rituál. Kat s hodvábnou šnúrkou
musel odísť, sluhovia priniesli bohaté raňajky, po ktorých nasle-
doval spánok v hodvábnych posteliach.
Dobrú noc !
- 10 - - 11 -
