Page 14 - Večerné rozprávky 3

ňou ruky, až spadol do vody. Stratil vedomie a viac si nepamätal.
Muž s uhrančivým pohľadom ho zabalil do plášťa, vysadol na
koňa a uháňal do púšte, kde mal svoje kráľovstvo. Tak sa dostal
do nového domova.
Za ten čas v zámku nastal poplach a princa hľadalo všet-
ko živé i neživé. Ženy od žiaľu omdlievali a muži s vytasenými
mečmi hľadali strateného princa. Prehľadali všetko, ale márne,
nenašli ho. Pre Babua a Miriam nastal čas smútku...
Jaffir v novom domove si zvykal veľmi ťažko. Bol ešte malý a
túžil po otcovom objatí a maminých bozkoch. Miesto nich sa mu-
sel naučiť pracovať a obsluhovať svojho hrozného pána, ktorý
ho trestal za každý priestupok alebo chybu.
Tak plynuli roky. Raz zostal Jaffir v dome sám. Jeho pán
odišiel na dlhú cestu a prikázal mu starať sa o dom a zvieratá.
Jaffir sa veľmi snažil. Dom voňal čistotou, ba aj kvietky v záhrade
prekrásne kvitli a voňali do ďaleka.
Raz v podvečer prechádzal okolo jazdec v bielom burnuse,
na bielom koni. Požiadal Jaffira o hrnček vody. „Vieš, kto vlastne
si?“ - spýtal sa ho. „Neviem veru, ja si len pamätám, že som sa
mal dobre, mal som rodičov a sluhov. Neviem ani, ako som sa
dostal sem.“ „Si princ, syn Babua a Miriam. Nezaslúžiš si takýto
osud. Naučím ťa všetko čo potrebuješ k vládnutiu a pokúsim sa
dostať ťa domov, kam patríš. Súhlasíš?“ „Rád, veľmi rád. Sľubu-
jem, že budem usilovný a urobím všetko pre to, aby som sa čím
skôr stretol s rodičmi.“ „Volám sa Halef, ale ty ma volaj abba,
nech si všetci myslia, že si môj syn.“

- 12 - - 13 -