Page 15 - Večerné rozprávky 3

Vysadil ho na koňa a utekali deň i noc až došli do hlbokých
hôr. Tam na malej čistinke stál šiator, v ktorom býval Halef.
Hneď ráno Halef povedal: „Musíš sa naučiť rozoznávať zbra-
ne a narábať s nimi. Dôležitá je džigitovka, či už na koni, alebo z
ťavy. Musíš vedieť čítať, písať a hlavne matematiku. Potrebuješ
sa vedieť orientovať podľa hviezd a vedieť z nich určiť osud“ - vy-
ratúval Halef a začal s výukou. Veru neraz Jaffirovi vyskočili slzy
z očí, lebo abba bol prísny a vyžadoval vo všetkom dokonalosť.
Po čase však z neho vyrástol krásny a šikovný mladík, zvládajúci
aj najťažšie úlohy s ľahkosťou a šarmom. Abba Halef občas zmi-
zol na niekoľko dní a pripravoval Jaffírov návrat. Keď čas dozrel,
priniesol nový odev a zbroj, prihotovil krásne sedlo na Jaffírovho
koňa a lúčil sa. „Teraz sa oblečieš, sadneš na koňa a pôjdeš tri
dni smerom, kde zapadá slnko, potom sa otočíš a pôjdeš tri dni
južne, otočíš sa vľavo a pôjdeš so slnka východom až do hlavné-
ho mesta. Pri bráne ťa budú čakať sluhovia tvojho otca. Pôjdeš
s nimi a stretneš sa s rodičmi. Nech ťa Allah žehná a sprevádza
po všetky dni.“ „Abba môj, ďakujem ti za všetko. Vždy budem na
teba spomínať a raz sa sem vrátim, aby som sa ti poďakoval.“
Vyskočil do sedla a odcválal.
„Ako to dopadlo? Stretol sa s rodičmi? Stal sa vládcom?”
Aliho otázkam nebolo konca. „Ale môj milý, je už ráno a kat stojí
vo dverách. Ako ti môžem rozprávať?!“ - šepkala smutne Šehe-
rezáda. Ali pokynul rukou katovi, aby zmizol, doprial Šeherezáde
i sebe oddych a išli spať.

Dobrú noc !

Obloha sa farbila do ružova, slniečko vysielalo na zem svoje
posledné lúče a chystalo sa na zaslúžilý odpočinok.
Svieža Šeherezáda sa s úsmevom pozerala na svojho spia-
ceho manžela a tešila sa, že v ňom prebudila jeho dobré ja, ktoré
prestalo ženy hádzať do jedného vreca. Dúfala, že si svojím roz-
právaním vykúpila život.
Len čo sa Ali prebudil pokračovala:
- 14 - - 15 -