Page 32 - Večerné rozprávky 3

ČAROVNÉ OBI

V ďalekej krajine, krajine vychádzajúceho slnka, žil mandarín
so svojou malou dcérkou - Naoko. Dievčatko bolo milé, krásne a
často sa hrávalo so svojou kokeši.
Prišiel čas, keď detské šatôčky zamenila za jednoduchú
jukatu so širokým obi ozdobeným maličkými strapcami. Bola s
odevom spokojná a to o to viac, že jej obi bolo čarovné. Dostala
ho od svojho starého otca, ktorý bol šogunom a požíval veľkú
úctu pre svoj vek a múdrosť. Keď jej obi uväzoval okolo drieku,
usmial sa a povedal: „Obi nie je také krásne ako by si si určite
želala. Má však svoju moc. Keď si jeho drobné strapce ovinieš
okolo prstov a zaželáš si niečo potrebné, tak sa ti to splní. Daj
si však veľký pozor - nikdy ho nechci zameniť za krásne a bo-
hatšie, lebo stratí svoju moc aj svoje čaro.“ Onedlho starý otec
odišiel na svoju poslednú púť.
Naoko veľmi žialila a neustále si ho pripomínala. Otec, ju
zaviedol do spoločnosti dievčat jej veku, aby sa rozveselila. A
naozaj! Naoko v spoločnosti dievčat bola spokojná a šťastná...
Raz sa dievčatá prechádzali v parku, kde pod stromom ležala
starenka, vystierala chudú ruku a prosila o almužnu. „Milé chan,
už som niekoľko dní nemala nič v ústach, darujte mi aspoň kôrku
z chleba.“ Dievčatá bez ľútosti starenku obišli, ba ešte sa aj vy-
smievali z jej biedy. Iba Naoko si nebadane otočila strapce okolo
prstov a zaželala starenke chlieb, ryby a soľ. Nečakala na vďaku
a ponáhľala sa za kamarátkami. Vtedy si uvedomila, aký vzácny
dar jej dal starý otec.
Čas plynul. Raz večer stretla na ulici čudnú dvojicu. Starec s
dlhou bradou a hrubou palicou v ruke a chlapček, z posledných
síl ťahajúci plne naložený vozík. Od únavy občas padol na zem a
starec ho palicou donucoval vstať. Naoko od hrôzy a ľútosti sko-
ro skamenela. Rýchlo si omotala strapce okolo rúk a zaželala si
oslíka zapriahnutého do voza miesto chlapčeka. Stalo sa. Obaja
- starec i chlapec sa vydriapali na voz a ďakovali nebesiam za
prevzácny dar. Takto pomáhala Naoko každému, kto to potrebo-
- 30 - - 31 -