Page 30 - Večerné rozprávky 3

svoju zbroj a z okna skočil rovno na chrbát svojmu koníkovi. Ten
od radosti, že vidí svojho pána, víťazne erdžal a uháňal do lesa.
V lese bola tma a jazdec sa predieral pomedzi stromy. Zrazu sa
kôň spätil, predné nohy vyzdvihol do výšky. Princ zbadal pred
sebou rozďavenú vlčiu papuľu obrovského šedého vlka. „Uhni
mi z cesty! Rozkazujem ti to v mene kráľa! Lebo inak ťa budem
musieť zabiť!“ - vykríkol. Vlk sa chystal skočiť, princ vytiahol
zbraň, namieril do otvorenej vlčej tlamy a strelil. Vlk zavyl, z po-
sledných síl skočil a zahryzol princovi do stehna. Potom skonal.
Princ pocítil prudkú bolesť a z rany sa mu valila krv. Zo všetkých
strán sa k nemu približovali vlčie šelmy. Popohnal koňa a cválal
k palácu. Jedným skokom sa cez okno dostal do svojej izby, ľa-
hol si do postele a zaspal. Zobudil ho ráno tichý šepot šiestich
lekárov a kráľa. Nevedeli si vysvetliť krvácanie a ranu na jeho
stehne. Princ zo strachu pred otcom zatajil nočnú príhodu. Liečili
ho rôzni učení lekári a mastičkári, používali mastičky, bylinky,
lieky, obklady, ale nič nepomáhalo. Princ krvácal ďalej. Chradol
a strácal sa rodičom pred očami. Keď už nebolo žiadnej nádeje
na uzdravenie, objavil sa čínsky učenec, lekár posledného čín-
skeho cisára a podujal sa princa vyliečiť. Keď zostal s princom
sám, prezrel ranu, dotkol sa jej a ústami vháňal dych života do
nej. Rana sa zacelila. „Milý princ, vyliečil som ťa, lebo viem veci,
ktoré ostatným zostávajú zakryté. Viem aj to, ako si k rane pri-
šiel. Zastrelil si kráľa vlkov a vlci ti to nikdy neodpustia a pomstia
sa veľmi tvrdo. Dám ti prsteň s rubínovým očkom. Keď budeš
v tiesni, poklop na rubín a pomysli si na čo, alebo na koho sa
chceš premeniť a stane sa. Ak nebezpečenstvo pominie, znova
klepni na prsteň a podoba sa ti vráti. Dal mu prsteň a odišiel.
Roky bežali a princ rástol, ale nebol to už ten veselý chlapec,
zanevrel na kone i na zbrane. Po čase sa v ich kráľovstve začali
objavovať vlci, brali potravu ľuďom, ba ich aj začali napádať.
Ľudia sa báli chodiť na polia, ktoré neobrobené nerodili. Začal
sa šíriť hlad a vlci sa stále približovali viac a viac k obydliam.
Vypukla panika. Darmo kráľ vysielal svojich vojakov, darmo sa
snažil zachraňovať svojich poddaných, nič nepomáhalo.
- 28 - - 29 -