Page 27 - Večerné rozprávky 3
P. 27

všetko. A teraz budeš moja otrokyňa. Budeš ma vo všetkom po-
           slúchať, posluhovať mi a vykonáš všetko, čo ti prikážem.“ Darmo
           Valida plakala, darmo prosila Magreba, aby ju prepustil. „Nechaj
           si čarovnú lampu, len ma pusť domov. Budem žiť v chudobe, ale
           s mojím milovaným Aladinom. „Mlč už! Lebo okúsiš silu môjho
           biča!“ - zastrájal sa Magreb.
               A tak Valide neostalo iné, len mlčky vykonávať všetko, čo jej
           prikázali. Za ten čas Aladin prestal nariekať a začal rozmýšľať,
           čo by mal urobiť. „Musím ju niekde nájsť. Keď zobral aj zámok,
           tak ho musel niekde aj postaviť. A nech je to čo aj na konci sveta,
           nájdem ho a v ňom moju milovanú Validu.“ Vybral sa na cestu a
           začal hľadať. Asi po dvoch mesiacoch natrafil na žobráka, ktorý
           mu povedal, že na kraji studeného Baltického mora je zámok,
           ktorý sa tam zjavil pomocou obrovského ducha. Aladin ho krá-
           ľovsky odmenil poslednými zlatiakmi, ktoré mal a vybral sa do
           ďalekej  krajiny.  Putoval  dlho,  ale  jeho  cesta  bola  odmenená
           úspechom. Našiel svoj zámok. Prezliekol sa za žobráka a vybral
           sa do zámku pýtať si almužnu. Krásna Valida ho poľutovala a
           prikázala sluhovi nakŕmiť ho. Aladin sa jej poklonil, poďakoval a
           pošepky dodal: „Nepoznáš ma? Daj pozor a neprezraď ma, lebo
           by  sme  boli  obaja  stratení.“  Valide  sa  zatrepalo  srdiečko,  ale
           ovládla sa a tiež šeptom sa spýtala, čo má robiť.
               „Buď na Magreba milá a zisti, kde odkladá lampu. Ostatné ti
           poviem potom.“ Len to dopovedal, Magreb hrubým hlasom volal
           svoju otrokyňu, aby mu robila spoločnosť pri večeri. „Áno pán
           môj, som ti k službám“ - povedala s milým úsmevom. Sluhovia
           upravili vynikajúce pochúťky a bol tu aj kupec s hrozienkovým
           sladučkým  vínkom.  „Ochutnáš  ho  a  potom  ti  urobím  masáž,
           ktorú máš tak rád“ - lichotila mu. Spokojný Magreb sa napájal
           vínom a nechal si robiť masáž. „Drahý môj, ozaj je tá lampa taká
           zázračná? Ak áno, máš ju dobre uloženú, aby sa k nej zbojníci
           nedostali?” „To vieš, miláčik, mám ju v okovanej skrini, zamknu-
           tú troma zámkami. Nik sa k nej bez môjho súhlasu nedostane.
           Vieš, kľúče od nej mám stále za opaskom“ - chvastal sa. Víno
           pomaly začalo účinkovať a Magreb zaspal.
                                         - 26 -                                                                              - 27 -
   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32