Page 129 - Rozpravky stareho oica

Ak by mu nebol zavadzal dlhotánsky

drakovský chvost, najradšej by si bol pred
kráľom aj kľakol.

Urob mi jednu veľkú láskavosť pán kráľ

a zober si čo najskôr svoju dcéru,

princeznú Marhuľku na svoj zámok.

Ona ma tak strašne zneužíva a využíva, že

veru niekedy ani neviem či som chlapec,

alebo dievča. Každopádne som sa v mojej

vlastnej dračej jaskyni stal tým
najsamposlednejším sluhom. Nemám ani

času zapáliť si oheň v mojich siedmych

dračích papuliach, nieto ešte aby som

chodil kade tade zožierať mladé princezné.

Pán kráľ, keď videl ako sa veci majú, hneď

nadobudol predtým stratenú odvahu.

Milostivo beriem na vedomie všetko o čom

si ma, milý drak informoval –povedal.

129