Page 130 - Rozpravky stareho oica
P. 130
Vyhoviem ti a moju dcéru beriem teda so
sebou na môj hrad.
Drak sa zaradoval, poďakoval sa a pozval
všetkých, teda aj celé vojsko a všetky
lesné zvieratká, ktoré sa medzitým vrátili
do svojho lesa, na veľkú - drakovskú – ako
to on nazval – rozlúčkovú hostinu. Pilo sa,
hodovalo, spievalo a tancovalo dlho do noci,
ba dokonca až do rána bieleho.
Teda na druhý deň sa všetci rozlúčili
a kráľovské panstvo aj s kráľovským
vojskom pochodovalo do svojej krajiny na
svoj kráľovský zámok.
Kaď prišli na samý okraj strašidelného
drakovského lesa, princezná Marhuľka
odkiaľsi vyhrabala malilinký zlatý zvonček,
podala ho Jankovi Hraškovi a poverila ho
veľmi dôležitou úlohou.
130
