Page 131 - Rozpravky stareho oica

Bolo sa treba vyšplhať na veľký strom,

zavesiť tam zvon – ček, zazvoniť tak, aby
už konečne mohol byť rozprávočky kon –

ček.

Dlho, predlho sa Janko Hraško šplhal na

strom, pomáhali mu vojaci, pomáhali mu

všetky lesné zvieratká, pomáhala princezná

aj veru aj sám pán kráľ. Horko – ťažko sa
to Jankovi podarilo a slávnostne zavesil na

samý vrchol najvyššieho stromu zvonček.

A zvon zvonil a zvonil tak, aby od tej chvíle

už každý v lese, ale i v celom kráľovstve

navždy vedel že sa rozprávka šťastlivo

skončila.

Zároveň to bolo aj znamenie, že deti, ktoré

ju pozorne počúvali, sa už môžu konečne

obrátiť vo svojich postieľkach na bok
a nielen že môžu, ale musia čo najrýchlejšie

zaspať.

131