Page 166 - Rozpravky stareho oica
P. 166
Pipinky boli pyšné, že svojim novým
kamarátom môžu rozprávať o tom, ako sa
žije v tom velikánskom ďalekom svete
odkiaľ prišli.
Zvieratká ich počúvali so zatajeným
dychom, obdivovali ich velikánske
skúsenosti.
Zobrali ich medzi seba, hrali sa s nimi,
naháňali, pobehovali po lese, šantili. Ale
zrazu sa začalo stmievať.
Ich kamaráti sa pomaly vytrácali do svojich
brlôžkov, vtáčiky do svojich hniezd,
mravčeky do svojich mravenísk a veru aj
pipinky boli po celom tom dni ustaté tak, že
ledva prepletali nôžkami.
Narýchlo si našli akési tiché miestečko pod
lesnou lavičkou, pod hlavičky si položili malé
kamienky.
166
