Page 165 - Rozpravky stareho oica

Napovedali nikomu nič, jedného pekného

dňa sa chytili sa za krídelká a už cupitali –
lupitali smerom do Žiliny.

Cestou sa nestačili diviť. Strašidelné

množstvo aut, autobusov, trolejbusov,

motoriek, nákladných aut - šialene uháňalo

po ceste. To teda pipinky vo svojom zatiaľ

krátkom kuracom živote ešte nevideli, ani
nezažili.

Rýchlo pobehli mimo tej šialenej cesty
a popri všelijakých obchodných

i neobchodných domoch, napríklad popri

Metre, Maxe, rôznych panelákoch na

Solinkách i na Bôriku sa akosi predsa len

dostali až hen ku Paľovej búde, ba dokonca

až celkom a úplne do lesoparku.

Tu im už bolo hej. Zvieratká si ich obzerali,
vrabčekovia sa im prihovárali a všetky

lesné zvieratká sa chceli s nimi kamarátiť.

165