Page 162 - Rozpravky stareho oica
P. 162
Vĺčkovia sa potešili, Marhuľka im ukuchtila
vĺčkovskú večeru, zapla vĺčkovský
televízor, uložila ich spať do vĺčkovských
postielok.
Zo svojho batôžka vytiahla svoj mobil
a tablet. Mobilom zavolala svojim rodičom,
porozprávala o príhodách ktoré sa jej stali
cestou. Na internete si pozrela najnovšie
správy. Až veľmi neskoro pribehla do
brlôžka so zveseným chvostom unavená
stará mama vlčica.
Vieš, Marhuľka, trochu som sa zdržala
u uja horára. Akosi sme sa zarozprávali
a čas mi tak ubehol, že som sa ani
nenazdala, že je už toľko hodín. No, nič.
Poďme si teraz zase my dve trochu
poklebetiť.
Marhuľku nebolo treba veľmi prehovárať.
162
