Page 106 - Vrátiť sa domov
P. 106
MOJI VNUCI
Jak ten èas rýchlo beí Na svoje detstvo spomínam,
len tak sa mihotá, tie som mal krásne smelé sny,
zasa zakvitli kvetmi dnes keï na hlave striebro mám,
konáre stromu ivota. èas s vami preitý je vzácny.
Najmladí má len dva roky Dívam sa do detských tvárí,
jak jemná krehká vetvièka, vá zrak je prieh¾adne èistý,
odetá do jarných kvetov to zatia¾ nepopísané
to naa malá Sonièka. prázdne ivota listy.
S úprimnou láskou sa dívam Ten èas sa rýchlo tratí
do Brunkových hlbokých oèí, a vy vyletíte z hniezda,
vidím v nich huncútstva príval nech vám smer cesty urèí
aj obdiv k Vinetou èi Nso-èi. astná na oblohe hviezda.
Niko, to stály pohyb je Budem vás z okna sledova
dialóg s ním sa ráta, cez odhrnutú záclonu,
viem si ho dobre predstavi v duchu sa o vás obáva
v úlohe diplomata. èi odoláte ivota náporu.
Najhrubí konár je Marko Koleso dejín sa otoèí
vdycky je bystrý, èiperný, a puky opä vyklíèia,
plný nápadov a sily, my tu u nebudeme,
ostatných v k¾ude usmerní. z vás budú starí rodièia.
Sviatkom je keï prídu vnuci,
davotom ije celý dom,
rados, teplo cítim v srdci
hoc vetko víri pohybom.
103
