Page 101 - Vrátiť sa domov
P. 101

majetky a výsadné listiny:       popri Váhu tam sa vinie
                           Sklabinský dostal dedinu         po skalách cesta nebezpeèná,
                           na juhu turèianskej kotliny,     z nej kone splašené do Váhu padajú
                           zemianskym titulom odmenil       keï idú z Vrútok do Streèna.
                           poddaných èlenov družiny.
                           „A tomuto èo pridelí             Boguna nemal od krá¾a
                           vaša výsos?” vraví pisár,       len povolenie mýto vybera,
                           prstom mieri na Bogunu,          ale i povinnos cesty /vodnú aj suchú/
                           ten krvavý, ledva dýchal,        v dobrom stave udrža.
                           „s medvedicou si zvádzal boj     Dali sa do ažkej práce
                           nᚠvïak tebe patri bude,       spevòovali brehy Váhu,
                           napíš mu fatranské hory          aj odstráni nebezpeèné
                           na pravom brehu Váhu,            úseky ciest mali snahu.
                           aj vážske mýto na suchu aj na vode.” Urèil ¾udí vecí znalých
                                                            plte vážskou bránou sprevádza,
                           Boguna je natešený,              aj furmanom èo sa báli
                           do budúcna robí plány,           pomáha im na cestách.
                           veï hora je preòho život,        Š¾achta z okolitých hradov
                           tam vo¾nosti niè nebráni.        závidela, že sa darí mu,
                           Do roboty hneï sa dali           èakali na príležitos
                           Boguna s celou družinou,         intrigova proti Varínu.
                           na strmom brale stavali          Sklabinský si èasom našiel
                           hrad nad vážskou úžinou,         exemplárne príèiny
                           materiálu je tam ve¾a,           a krá¾ovi sažoval sa
                           samá skala, fúry dreva,          na Bogunove „zloèiny”:
                           tak na skale za krátky èas       keï jeho pl tovar viezla
                           vyrástol utešený hrad.           cez nebezpeènú vážsku bránu,
                           Rozlohou on nevyniká             Bogunovi ¾udia vtedy
                           ani ve¾kým poètom siení,         vraj zhodili skalu na òu,
                           jeho krása spoèíva v tom,        zabila tam jeho ¾udí,
                           že k výšinám mieri.              pl s tovarom stroskotala,
                           Hoci zo zrubov steny mal         Boguna prisahal èestne,
                           a základy zo skaly,              že náhodne zo svahu
                           majestátnou krásou vynikal,      odlomila sa skala.
                           ¾udia Varín ho volali.           Keï sa sporil š¾achtic s niekým
                           Pod ním šumia vody Váhu          vždycky š¾achtic pravdu mal,
                           olizujú strmé skaly,             Boguna všetko mýto odvies musí
                           hore krúži nad kopcami           do krá¾ovskej kasy,
                           v horskom tichu orol skalný,     tak rozhodol krá¾,

                                                          98
   96   97   98   99   100   101   102   103   104   105   106