Page 109 - Vrátiť sa domov
P. 109
GENERÁCIE
S úctou h¾adím na obrázok v duchu poèujem tvoj plaè,
zoltnutý, oúchaný, ktorým sa hlási k ivotu
oumelé má rohy, bok, a ako voòavý púèik
na òom je Ukriovaný, vidím a v lístku povitú,
na zadnej strane je nápis: choï cestou priamou, irokou,
narodil sa nám vnuk Jozef snáï bude obèas k¾ukatá,
nech poehnanie Boha nech vedie stále dopredu
spoèíva na òom ku cie¾om tvojho ivota.
starý otec
Na obrázok oumelý
pod úh¾adným, pevným písmom pripisujem novú vetu:
vyblednutý kaligram tam stál narodila sa nám vnuèka Lea,
a dátum: desiaty marec je krásna a má sa k svetu,
tridsa es, starý otec pripísal.
nech spoèíva na nej vô¾a
Prelo rokov sedemdesiat a poehnanie Boha,
na svet prila vnuèka moja, tridsiaty prvý marec
na obrázok chcem pripísa dvetisíc pä
jej, pre ivot vhodné slová, starý otec.
oknom h¾adím cez ulicu
znejú mi tiché melódie,
svietiacu zriem pôrodnicu,
kde srdieèko tvoje bije,
106
