Page 29 - Vrátiť sa domov
P. 29
PRI BRATOVOM HROBE
Vo varínskom cintoríne Keï prili tie chvíle smutné
pri hrobe brata stojím tam a rýchlo strácal sa tvoj èas,
a v mysli ako vo filme v nemocnici slová viazli
nae ivoty premietam a v hrdle zadàhal sa hlas.
Detstvo odletelo, vetry Sedeli sme na posteli,
odviali z kvetov lupienky, boles si nedal na sebe zna
ostali na tieto roky a mlèali, hoc sme chceli
u iba vzácne spomienky. si ete to¾ko poveda...
ivot sa s tebou nemaznal, Medené listy jesenné
èasto bol k tebe krutý a zlý, padajú do plameòov sviec,
bolo v òom viac èiernych mrakov, odpus, mal som ti dáva viac,
ako jasných slneèných dní. toto som teraz chcel ti riec.
27
