Page 28 - Vrátiť sa domov
P. 28

DOVIDENIA MAMA





                           Varínsky cintorín biely          mával som rád vzácne chvíle
                           pokrytý snehom je celý,          nedávne i tie za mala,
                           len úzky chodník vyšliapaný      keï na každú otázku moju
                           vedie k èerstvému hrobu mamy     vždy múdru odpoveï si mala


                           smutno a ticho je okolo,         teraz keï nie si už s nami
                           kopèeky snehu na hroboch         odpoveï prichádza sama,
                           jak vojsko stoja tu v rade,      nieèo mi vo vnútri vraví:
                           tíšina panuje všade              „tak by to riešila mama".


                           tuje s bielymi èiapkami          Tu zrazu víchor zahúdol
                           strážia ten pokoj u mamy,        mete¾ sa s mrakmi prihnala,
                           ramená krížov ènejú do neba      sneh pokryl kvety a vence
                           jak bô¾na výèitka nemá           so stuhou: „zbohom buï mama"

                           z jamôèok snehu presvitá         stojím tu, h¾adím v dia¾
                           belasý plamienok sviec           slzy stekajú na líca,
                           a v srdci boles ukrytá,         tie slzy nespôsobil mráz
                           o ktorej chcem ti tu riec       a ani prudká víchrica

                           len vetrík chladný, studený      odchádzam, chodník zaviaty
                           a otec èo sníva ved¾a            vôkol zúri mete¾ sama,
                           o tejto mojej spovedi            ten bô¾ sa nikdy nestratí,
                           pri tvojom hrobe vedia                            dovidenia otec,
                                                                             dovidenia mama.

















                                                          26
   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32   33