Page 35 - Vrátiť sa domov
P. 35

RORÁTY





                              Mesiac pláva po oblohe            z chrámu sa šíri tichý hlas
                              hviezdy jak prskavky svietia,     to znie hudba na organe,
                              ostrý mráz štípe vo dvore         v tento predvianoèný èas
                              lipa pred oknom chvie sa          budí city nepoznané

                              kráèame bielou ulicou             a v duchu každý pre seba
                              èo sa zo spánku preberá,          adventnú modlitbu šepotá:
                              ticho, dumajúc a bez slov,        „ažkosti, bôle života
                              sneh siaha až po kolená           ach ve¾a ich je ve¾a,
                                                                zmieròujú tiché roráty
                              poèu len tichú muziku,           túžba ma Spasite¾a.“
                              to sneh vàzga pod nohami
                              na k¾ukatom chodníku              Po rokoch h¾adím z okna zas
                              pod sárovými papuèami             bielo je, mesiac svieti,
                                                                zasa je predvianoèný èas
                              chodníky jak biele nitky          jak vtedy, keï sme boli deti
                              bežia ku vchodu do chrámu,
                              obláèky dychu nad nimi            a neúprosne letí èas
                              spod baraníc sa dvíhajú           jak bystrej Varínky voda,
                                                                odvtedy ubehlo už viac
                                                                ako šesdesiat, škoda.























                                                             33
   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40