Page 31 - Vrátiť sa domov
P. 31
ZVON
Po èase som zasa doma, Keï humná boli v plameòoch,
jak struny chvejú sa city, krajom lkal tvoj bolestný ston,
keï poèúvam hlahol zvona, na jednu stranu srdce bilo ti
srdce hneï detstvo precíti. reval si o pomoc, poplaný zvon.
Súmrak u sadá na ten kraj, Útrapy iale, skonèili,
kde poznám vetky kamienky, bol koniec vojny svetovej,
iba k tebe starý ná zvon, tvoj hlas bol vtedy zvlá silný,
smerujú moje spomienky. krajinou dlho, dlho znel.
Hoc liatinové telo má Modrý tieò na hory padol,
a srdce kuté z ocele, pokryl u kopce, pasienky,
bôl, lásku, rados rozdáva, v dui mi vibrujú stále,
v robotné dni i nedele. na teba z detstva spomienky.
Keï mi bolo osem rokov, V oknách u blikajú svetlá,
chotárom bil kvílny tvoj ston, stíchol tvoj lahodný tón,
otec riekol: zastavme sa vïaka ti za krásne chvíle,
starému otcovi vzda hold. pri tebe okrial som, veèerný zvon.
Dvadsapä rokov ubehlo
zas èierny mrak, zomrel aj on,
pri hrobe trúchlil, nariekal
stonavým smútkom aj zvon.
29
