Page 30 - Vrátiť sa domov
P. 30
ORECH
Keï sa narodila mama, Starý vèelín u znièil èas
plný radostnej nálady, aj drozd tam menej spieva,
starý otec zasadil orech nepoèu vèely, smútok v nás,
do rohu hornej záhrady. cíti, e sa zveèerieva.
Rokmi rástol, mohutnel, Orech u èervotoè hlodá,
hrávali sme sa tam deti, robí v konároch diery,
vrhal okolo ve¾ký tieò, rok èo rok menej plodov má
ach Boe, jak ten èas letí. pomaly k zániku mieri.
Pod ním okrúhly plechový stôl Pod jeho korunou sedím,
a pri òom stolièky stáli, srdce mi smútok zviera,
starý otec s kamarátmi na jeho suché konáre h¾adím,
v nede¾u tam preferans hrali. zachádza slnko, u sa stmieva.
Tak ako balzam na rany, Dnes narodil sa mi vnuk,
v záhrade príroda dýcha, nie srdce, rozum mi radí,
drozd, slávik v strome spievali, miesto zvädlého, èerstvý puk
bola to oáza ticha. nech vyenie orech mladý.
V korune jeho bzukot vèiel A generácie ïalie
vdy bolo poèu zjari, keï ivot rýchlo uteká,
tisíce ich pracovitých tiel, budú nabera silu,
èo z neho sladkosti sali. v tôni mladého orecha.
Roky sa míòajú, zimu èu,
mame ide na devädesiaty,
okolo záhrady áut je hluk,
pohoda sa u nevráti.
28
