Page 34 - Vrátiť sa domov

Je to zvl᚝ milý pár,
o ktorom rozprávam:
on silný, mohutný,
ona štíhla, malá,
ju zdobia vrbiny,
jeho strmé bralá,

on je plný krásy
aj keï nie je mladý,
pamätá na èasy,
keï neboli hrady,

ona tiež má roky
no stále klebetí,
štebotavé toky
víria v jej zákutí.

Stretli sa pod mostom,
padli do náruèia,
s¾úbili si pritom,
že sa nerozlúèia.

Tiekli si spoloène
poklonu vzdal aj zvon
a celým Považím
na svadbu zvonil on.

Vedno si kráèajú
k moru a k Dunaju,
potom jak oblaky
domov sa vracajú.

A tak spolu znejú
v svojich svadobných hrách
nevesta Varínka
a mladomanžel Váh.

32