Page 32 - Vrátiť sa domov
P. 32
STARÝ HRAD
Tam kde sa dravý Váh prebíja Tvoje hradby chceli zbori
skalným fatranským masívom, husiti, snáï aj Osmani,
poèu tu pieseò èo spieva, no aj po úporných bojoch
celou povaskou krajinou. neporuené ostali.
Tu krásu, nádherné poh¾ady, Preli u detské roky,
obrazy príroda skytá, dávno je preè mladosti èas,
peniaca voda naráa keï h¾adali sme tajné chodby
na bralá: Besná a Margita. v tvojich skalnatých útrobách.
Ponie, kde Váh zahýna, Na tvojom nádvorí sedím
zo strmej skaly sa díva a plný smútku pozerám,
Starý hrad - starèek edivý, jak ivot ¾udský je krátky,
na meander Domaína. oproti tvojim dejinám.
Pred sedemstopädesiat rokmi Tie preiel neúprosný èas,
sa z temnôt dejín vynára, je to u vyia vô¾a,
zo vetkých hradov najstarí, to najprísnejí sudca ná,
tohto nádherného kraja. ktorému niè neodolá.
H¾adím na tvoje ruiny Prejdú roky, stároèia
a torzá oblúkov zadumane, a z teba silu budú nabera,
tvojimi strie¾òami vetrík hrá, aj ïalie generácie,
jak hudba na organe. veï stojí hrdý, hoci v ruinách.
Kedysi bol si centrom,
vládol celému kraju,
dnes v tvojich zrúcaninách,
vtáci si hniezda stavajú.
Kedysi z tvojich krbov a fakie¾
kúdoly dymu stúpali,
dnes obèas mraènami prachu
vietor a zahalí.
30
