Page 83 - Vrátiť sa domov
P. 83
Vladimír vtedy sèervenie, Dvaja sa chlapi vynoria
no hnev nedá na sebe zna, od brehu z blízkeho kríku,
vybehne prudko z miestnosti, jeden na Milka vyskoèí,
nieèo rýchlo zariaïova. - do srdca pichne mu dýku.
Mui debatujú hluène, Sluha pretne chlapovi hlavu,
sem - tam aj spev sa ozýva, opä zaleskne sa dýka,
Milko sa porúèa smutne, je v sluhovom chrbte
práve dvanásta odbila. a druhý vrah na koni uniká.
Richtár ho prepusti nechce, Nový deò zaèína, svitá,
zdriava ho, prehovára, cez dolnú bránu ako prvý,
vydrte, ostaòte ete, vklusal do iliny vraník,
zábava je a do rána. postriekaný f¾akmi krvi,
Keï sa prehovori nedá, hore tvorcovým námestím
richtár mu dá takú radu, k richtárovmu domu sa enie,
sluha ho sprevádza bude, ten spoznal Milkovho koòa,
a domov, k Starému hradu. napadlo ho zlé tuenie.
Je teplá hviezdna noc, Dlhohorský hneï nariadil
na nebi mesiac strieborný, svojim sluhom zbrane si bra
na cestu dvom jazdcom svieti, a urýchlene sa presunú,
obèas ho oblak zacloní. popri Váhu na Starý hrad.
bubnujú kopytá koní, K Varínu druina letí,
nad nimi blikajú hviezdy, po brehu jak ohnivý drak,
voda noènú pieseò umí, na èele s richtárom poèu
lúèiac sa s Povaím navdy. len dupot kopýt, halí ju prach.
Jazdci sa blíia k Varínu, Zaprská, zaerdí zrazu kôò
v duchu si otázku kladú, èo priiel k prievozu prvý,
èi v túto noènú hodinu vetkých precíti hrozný bô¾,
sa kompou prevezú k Hradu - màtvy Milko v kalui krvi.
Sluha zahvízda a krièí, Poèu chrapot, to Milkov druh
nieko¾kokrát opakuje: zomiera pod kríkom v poli,
vstávajte prievozníci jeho posledné slová sú:
asi nepoèu, vietor duje. to ¾udia Vladimírovi boli.
80