Page 83 - Vrátiť sa domov
P. 83

Vladimír vtedy sèervenie,        Dvaja sa chlapi vynoria
                           no hnev nedá na sebe zna,       od brehu z blízkeho kríku,
                           vybehne prudko z miestnosti,     jeden na Milka vyskoèí,
                           nieèo rýchlo zariaïova.         - do srdca pichne mu dýku.

                           Muži debatujú hluène,            Sluha pretne chlapovi hlavu,
                           sem - tam aj spev sa ozýva,      opä zaleskne sa dýka,
                           Milko sa porúèa smutne,          je v sluhovom chrbte
                           práve dvanásta odbila.           a druhý vrah na koni uniká.

                           Richtár ho prepusti nechce,     Nový deò zaèína, svitá,
                           zdržiava ho, prehovára,          cez dolnú bránu ako prvý,
                           „vydržte, ostaòte ešte,          vklusal do Žiliny vraník,
                           zábava je až do rána.”           postriekaný f¾akmi krvi,

                           Keï sa prehovori nedá,          hore štvorcovým námestím
                           richtár mu dá takú radu,         k richtárovmu domu sa ženie,
                           sluha ho sprevádza bude,        ten spoznal Milkovho koòa,
                           až domov, k Starému hradu.       napadlo ho zlé tušenie.

                           Je teplá hviezdna noc,           Dlhohorský hneï nariadil
                           na nebi mesiac strieborný,       svojim sluhom zbrane si bra
                           na cestu dvom jazdcom svieti,    a urýchlene sa presunú,
                           obèas ho oblak zacloní.          popri Váhu na Starý hrad.

                           bubnujú kopytá koní,             K Varínu družina letí,
                           nad nimi blikajú hviezdy,        po brehu jak ohnivý drak,
                           voda noènú pieseò šumí,          na èele s richtárom poèu
                           lúèiac sa s Považím navždy.      len dupot kopýt, halí ju prach.

                           Jazdci sa blížia k Varínu,       Zaprská, zaerdží zrazu kôò
                           v duchu si otázku kladú,         èo prišiel k prievozu prvý,
                           èi v túto noènú hodinu           všetkých precíti hrozný bô¾,
                           sa kompou prevezú k Hradu        - màtvy Milko v kaluži krvi.

                           Sluha zahvízda a krièí,          Poèu chrapot, to Milkov druh
                           nieko¾kokrát opakuje:            zomiera pod kríkom v poli,
                           „vstávajte prievozníci”          jeho posledné slová sú:
                           asi nepoèu, vietor duje.        „to ¾udia Vladimírovi boli”.

                                                          80
   78   79   80   81   82   83   84   85   86   87   88