Page 84 - Vrátiť sa domov
P. 84
Richtár sòal èiapku, pok¾akol, Kòazi zaspievali nad jamou,
ostatní v tichosti stáli, Dlhohorský tam nemo stál,
pery epkajú modlitbu, slzy mu potokom tiekli
slzy sa rinú po tvári. a celý dav bô¾ne zaplakal.
Pri prievoze vo Varíne, Potom sa richtár poklonil,
pri Váhu na mieste vrady, nad jamou urobil krí,
Milkovi jamu vykopali, prvú zeme hrs hodil
aby tam spoèíval navdy. a dav sa k jame pohol blí,
Na ilinskej farskej vei, kadý tam hodil zeme hrs,
zahuèali zvony smutne, a stála ve¾ká mohyla,
zaduneli bubny hluène, ako za starodávnych dôb,
èiernym súknom obtiahnuté. keï padol vojvodca, hrdina.
Celý sprievod smutným krokom Richtár sa zah¾adiac riekol,
pohol sa ticho trúchliaci, k Milkovmu hrobu otoèiac zrak:
vpredu idú do brnenia pekná je táto krajina
obleèení vojaci. a v mysliach ostane navdy jej hrdina.
es koní pohrebný voz ahá Na pravom brehu nad Váhom
a na òom rakva súknom pokrytá, pri Varíne stojí malá,
na nej dva skríené meèe, pokrytá trávou, stromami,
trúchly poh¾ad naskytá. s kaplnkou okrúhla skala
Pri voze kráèajú starci, Tam u viac ako pä storoèí,
za nimi na koòoch páni, sníva Milko sen o astí,
aj dvanás najkrajích dievèat o láske k svojej Marienke
a vojaci so ab¾ami. a súèasne aj ku vlasti.
Za truhlou li kòazi a richtár, Chodievam èasto chotárom,
k prievozu sa dav pohýna, kde Hrad s Váhom rodní bratia,
¾udia prili zo iliny, tajomstvá tých èias skrývajú,
aj z okolia Varína. èo v håbke dejín sa tratia.
Dav zastavil ved¾a brodu, Dnes málokto idúc okolo,
dievèatá vloili truhlu, pripomenie si tie èasy,
do kvetmi vyloenej jamy, snáï len svetielko v kaplnke,
poèu bô¾ne kvíli hudbu. tú udalos spomína si.
81
