Page 86 - Vrátiť sa domov
P. 86
OFIA
Kde skalným masívom Fatry Oenil sa so ofiou
Váh svoju cestu preráa, devou príjemného vzh¾adu,
divokou prírodou vteká dcérou bohatého Boniaka,
z Turca do Povaia, pána fi¾akovského hradu.
do vysokých brál opiera Precitli horúcou láskou
naráa, tancuje, víri, èo k mladým srdciam patrí,
starý Váh údolím enie sa sa ranné slneèné lúèe
k Dunaju, naberá sily. keï oblíu hrebeò Fatry.
Kedysi menil koryto Bola to veliká ¾úbos,
a jeho prudké jarné vody bol to na poh¾adanie pár,
blúdili celým Povaím ofia ho milovala,
a spôsobovali kody. a Frantiek ju zboòoval.
Pre tieto jeho vlastnosti Manelstva prvé roky
jako kronikár vraví, plynuli v astí a zhode,
Vagus, èo znamená bludný láska a porozumenie
¾udia mu meno dali. vládli na streènianskom hrade
Na oboch brehoch nad Váhom ofia uprela ivot svoj
týèia sa vysoké skaly na dvoch synov a manela,
pokoj úiny stároèia stráia milova, bdie a modli sa
starci Streèno a hrad Starý tomu sa oddala celá.
V sedemnástom storoèí ivot na hrade bol nudný,
vládol zo Streèna tejto zemi, otupný, plynul pomaly,
známy bojovník proti Turkom Veeléniho nepokojné srdce
Frantiek Veeléni. túilo víazi nad Turkami.
Bol krásou obdarený Odchádza èasto do kraja
odvahu a silu mal, tam kde sa nieèo deje,
ale aj lstivý a úskoèný, bojom, zábavám prednos dáva,
túbou po bohatstve oplýval. doma celé mesiace nie je.
83
