Page 87 - Vrátiť sa domov
P. 87
A ¾ud si epká potichu Písala o avantúrach
o jeho vzahu na Muráni Frantika jej manela,
k Séèiovej Márii, keï ho ofia doèítala,
najkrajej ene v tomto kraji. chvela sa a zamdlela.
Táto muránska Venua Po precítení zo oku
poèarila Frantikovi, v noènej koeli, bez pomoci
dostala ho do podruèia s palicou v ruke, bosá
a riadila jeho èiny. vola do jesennej noci,
Krásou iariaca èarodejnica padacím prela mostom
svojho otroka priahuje hoc víchrica zúri stále,
pokorou, nenosou, prísnosou hromy bijú, ocitla sa
a aj manelstvo poaduje v kaplnke na hradnej skale.
Na Streène ije ofia Leiac pred hlavným oltárom
bez manela, osamelá, triasla sa na tele celá,
do náboného rozjímania prosiac o pokoj v rodine,
stále celá ponorená. celú noc sa premodlila.
V kaplnke na hradnom brale Ráno, keï vracala sa na hrad
naberali odvahu a sily slnko vykuklo spoza stromov,
pocestní, èo li drsným krajom kastelán s ¾uïmi h¾adali ju
aj tí èo Váhom sa plavili. teiac sa jej návratu domov.
Rozhovor tam s Bohom viedla Na druhý deò Veeléni
ofia celé hodiny, vrátil sa k rodine navdy,
prosiac Máriu Matku ¾ud na okolí hovoril,
navráti k¾ud do rodiny. e Boh vypoèul ofiine prosby.
ila asketicky, skromne Keï v roku 1644
obdarovávala chrámy, 35 - roèná náhle zomrela,
jej vrúcny vzah k chudobným ialil vetok ¾ud z okolia
bol v celom Uhorsku známy. aj krajina celá.
Od sestry posol priniesol list ofiu si ¾ud ob¾úbil,
bol jak nô, èo srdce raní, vraj svätica bola,
z fi¾akovského hradu, poves vraví, e aj v zime
plný smútku a rozèarovaní. bosá chodila do kostola.
84
