Page 53 - Podkrivánske stráne...
P. 53
O učiteľovi
Môj otec nebohý bol učiteľom, On pominul sa, sú tu iní,
i mňa učil žiť čestne. ako on, chcú svet naprávať,
Bol vždy i Múzy ctiteľom, žeravé žezlo kovadliny
cit pravdy zasvätil Vesne. dokúvať, krášliť, dotvárať...
Z chudoby lásku nasával Rád som, že v mojom dychu vďaky
do žriedla svojich skutkov, zaváňa ozón zblíženia,
nimi sa deťom rozdával, je jar, k nám prídu jarné vtáky,
do jasu i zármutkov. oživia spevom vábenia.
Potechu vďaky si vážil, A nové tvary múdrosti
čítaval ju v žiari očí, prinesie v novom šate,
s úctou žil, verne ju strážil, duch učiteľa v plnosti,
kým kyprý pohár dotočil. ako kvet na zamate.
Dožil sa vidieť svoje plody, Aby len vôňa nás mámila,
pokojný úsmev hovoril, svet necítil už pach zloby,
oslovil ním i moje zhody cez učiteľa viedla sila
i ja som zlobu pokoril. víťazstva duchovnej doby.
A poklonil sa vždy pred láskou, Marec 2001
a snobstvu výsmech vyhlásil,
učil ma učiť vždy s otázkou,
či som sa k dobru prihlásil.
52
