Page 134 - Kronika

Gabriela Košturiaková spomína
Gabriela Košturiaková, nar. 19. 10. 1936 je dcérou
Hanky a Gabriela Horeckého. Celý život pracovala
ako učiteľka. S manželom Jánom Košturiakom vy-
chovali tri deti - Jána (1961), Stelu (1964) a Zuzanu
(1971). Koníčky – varenie, ručné práce, výchova
detí, vnúčat a manžela, záhrada, chata v Kúre. Býva
v Rosine v blízkosti svojich dcér, má rada červené
víno, Jána Smreka a všetkých svojich blízkych a celý Blahovský klan.

Milá (stará) mama!
Raz som sa Ťa opýtala, ako si mohla toľké roky žiť sama. Ty si
mi odpovedala, že nie si sama, lebo máš nás všetkých.
Stará mama, to my sme mali Teba! Bola si pevným kmeňom
a my len slabými konármi. Ale dokázala si to, že sme postupne
spevneli a dnes nás už nezlomí ani víchrica. Celý život si sa snažila
o to, aby rodina držala spolu. Ešte aj Tvoje posledné slová boli, aby
sme svoje deti vychovali dobre. Ukladala si nám do duší lásku k ná-
rodu, dobro k ľuďom. A vieš čo? Tvoje rady nám veľakrát pomohli.
Pamätám sa na prázdniny, keď si sa o nás so Stelkou starala a varila
nám zeleninovú polievku a perky. Rozprávala si nám príbeh o dvoch
nevestách, z ktorých si mladý muž nevedel vybrať ženu. Dal im za
úlohu doniesť čo najviac omrviniek z drevenej tably a pavučiny. Tá
prvá mu nepriniesla nič, lebo mala všetko v poriadku. Druhá mu do-
niesla vrece pavučín aj omrviniek.
A čo Tvoj vtip o bačovi? Mohla si nám ho rozprávať stokrát, vždy
sme sa schuti nasmiali. Lebo v Tvojom podaní to bol pán VTIP!
Ty si vždy vedela, čo povedať, čo ako urobiť. Dokonca ešte aj
darčeky našim deťom si vedela kúpiť najlepšie len Ty. Tvoje darčeky
žali úspech za úspechom. Aj mne, keď som bola malá, si kúpila ten
najkrajší darček na svete. V trafike – a bola to umelá konvička, s kto-
rou som mohla ísť s Tebou po vodu na Varín. Navždy ostaneš s na-
mi v tom hojdacom kresle, kde si tak rada sedávala. Budeš tu veľmi
dlho, lebo si aj do svojich pravnúčat vložila to, čo do nás. V našej
rodine si bola a ostaneš kalichom, ktorý drží lupene kvetov. Aj keď
semienka zaletia ďaleko, vždy tam vykvitne ten istý kvet.

- 134 -