Page 136 - Kronika

Gabriela Košturiaková spomína
Vitajte, Kmotrička

Naša stará mama mala – ako sa už povedalo – skvelú pamäť.
Pamätala si mnoho, ovládala niekoľko jazykov a nespočetné množ-
stvo básničiek a riekaniek.
Niektoré z nich nás naučila:
- Vitajte, kmotrička, na trhu.
- Gunára nesiem v batohu.
- A ako sa tí vaši doma mávajú?
- Tri zlatky a dva groše mi zaň dávajú.
- A otec?
- Tlstý je ako škopec!
- A deti?
- Á, krídla má dobre uviazané, neuletí.
- Kmotrička, vy ste hluchá!
- Hryziem kôročku, ale je suchá.

Ujo Lolo ako námestník

Ujo Lolo bol odjakživa veľký vtipkár. Pamätám si, ako som ho
raz stretla v meste, hovorí jeho praneter Stelka. Pozdravili sme sa
a on sa ma pýta: „Ako sa máš a kde teraz robíš?“ „Na úrade práce.“
„Jááj, tak ty by si mi mohla nájsť nejakú novú robotu, vieš, ja teraz
robím síce námestníka a už by som potreboval zmenu...“ „Ale! A kde
robíš toho námestníka?“ „No, každý deň sa prechádzam tu po tomto
námestí...“

Puzdro na vizitky uja Lola

Ujo Lolo dostal raz od Janka Košturiaka puzdro na vizitky. Bolo
to tuším na oslave starej maminých 90-tich rokov. Lolo báči, ako sme
ho oslovovali, mal vtedy 82 rokov – zadíval sa na puzdro a hovorí:
„Keby si mi to tak bol dal vtedy, keď som robil toho námestníka... Ale
no čo s ním už teraz budem robiť, keď si už žiadne vizitky nedržím.
Jedine ak by som si doňho odkladal tie prezervatívy...

- 136 -