Page 21 - Kronika
P. 21

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                  Jedným z príkladných profesorov bol Rajmund Žižka, profesor
               českoslovenčiny a nemčiny. Krásne hovoril po slovensky, mal pre-
               krásny prednes a srdečný vzťah ku Slovákom. Naposledy, ako sta-
               ručký pán, býval v Prahe sám, ako dôchodca. Keď sme ho pozvali
               na tridsaťročné pomaturitné stretnutie, dvaja naši spolužiaci – Prchal
               a Šebók išli pre neho do Prahy. Boli s ním jeden deň a na druhý keď
               už prišli pre neho zobrať ho do Rajeckých Teplíc na stretnutie, našli
               ho doma už mŕtveho. Nešťastnou náhodou sa otrávil plynom.
                  Učili ma ešte viacerí profesori, ale ich mená si už nepamätám.
                  Jediný  žijúci  a  zdravý  profesor,  bývajúci  v  Žiline,  je  telocvikár
               profesor Adamko, ktorý má už 75 rokov a ešte pred pár rokmi cvičil
               šerm. Nedávno bol operovaný na prostatu, ale už je zdravý. Každá
               trieda, ktorá poriada pomaturitné stretnutia z tých čias, ho automa-
               ticky pozýva.
                  Bol kedysi veľký rybár a službu skončil ako zemský školský in-
               špektor. Za môjho pôsobenia v Terchovej tam chodieval a mal som
               často s ním milé i menej milé stretnutia. Ako rybára som ho – po-
               pravde povedané – považoval za „vydru”. Ináč to bol poriadny človek
               a  v škole na hodinách telocviku nás mlátieval „peškom.”
                  Maturoval som 23. júna 1930 s vyznamenaním. Všetci ostatní
               spolužiaci z Varína zmaturovali. Ja som  ešte rok pred skončením
               reálky pracoval na notárskom úrade vo Varíne, a to počas prázdnin.
               Vtedy tam bol notárom Lichner, ktorý bol neskoršie poslancom, mi-
               nistrom a za druhej ČSR dokonca podpredsedom vlády.
                  Notárčina  sa  mi  páčila  preto,  že  nás  bolo  doma  sedem  detí,
               otec už bol v penzii, a tak som nemohol ani len myslieť na vysokú
               školu. Z reálky som dostal na to aj odporúčanie, t. j. boli by ma pri-
               jali aj bez skúšok. Sám by som sa bol istotne prebil, ale bolo treba
               pomáhať  mladším  súrodencom  a  notárčina  bolo  najprijateľnejšie
               východisko.
                  Vtedy bol krajinským prezidentom Drobný, ktorý kedysi pôsobil
               v Žiline ako tabelárny sudca. Nebohý otec sa s ním osobne poznal.
               Drobný chodieval do Kúra na pstruhy a ja, ako mladý študent, som
               mu dosť často nachytal červíky a pomáhal pri rybačke. Teda, poznal
               aj mňa. A tak som si podal žiadosť k notárčine priamo jemu do rúk.

                                          - 21 -
   16   17   18   19   20   21   22   23   24   25   26