Page 300 - Kronika
P. 300

Jozef Blaha spomína
                 poškodil. Po viacerých rokoch, keď Vlado úspešne podnikal, bol ten-
                 to neprajník v zlej zdravotnej a finančnej situácii, z ktorej si nevedel
                 rady. Práve vtedy mu Vlado poskytol významnú pomoc. Povedal mi,
                 že mal dobrý pocit, lebo dodržal kresťanské učenie. Keď som potom
                 odchádzal, skutočne som si uvedomil, že sú oveľa dôležitejšie a vý-
                 znamnejšie hodnoty ako peniaze.
                    Každý z nás má pocit, že mu niekto ukrivdil, ale budeme žiť ove-
                 ľa spokojnejšie a šťastnejšie, ak si uvedomíme túto zásadu.

                 Kubo


                    Mama aj otec celý život pracovali ako učitelia. Otec učil dejepis.
                 Bol riaditeľom školy v Dolnej Tižine, Lednických Rovniach, Tepličke
                 nad Váhom. Mama učila najčastejšie prvákov. Milovala deti a svoju
                 prácu,  ktorej  odovzdávala  celú  svoju  energiu.  Jej  špecialitou  bolo
                 pužívať pri výchove bábkové maňúškové divadlo. Vždy v piatok roz-
                 ložila jednoduchú scénu pozostávajúcu z dvoch stojanov a plachty.
                 Hlavným hrdinom bola stará otlčená bábka – Kubo. Na neposlušnom
                 Kubovi demonštrovala ako sa deti majú správať. Deti boli vtiahnuté
                 do deja a radili Kubovi. V každej scénke vystupovala predstaviteľka
                 zla – Ježibaba. Časom postupne pribúdali ďaľšie bábky – princezná,
                 princ,  ježko,  koza,  gašparko,  doktor,  zdravotná  sestra.  Neskôr,
                 keď som pracoval vo výpočtovom stredisku, nastúpil k nám mladý
                 inžinier Jožko Marušin. Povedal mi príhodu, že ako prváka ho učila
                 mama. Bol malý vzrastom a bál sa školy. Pri mame mu škola uča-
                 rovana. Doma rozprával o škole a o Kubovi. Mal o rok mladšieho
                 brata, ktorý bol škôlkár. Tak túžil vidieť Kuba, že mladší brat, škôlkár,
                 chodil v piatok do školy, aby videl, čo Kubo zase vyviedol a nemohol
                 sa dočkať, kedy bude prvákom. Aj ako dospelý spomínal na mamu
                 učiteľku.
                    Keď sme boli vo veku starších žiakov, mama viedla bábkarský
                 krúžok, v ktorom sme všetci traja hrali. Naučila nás vyrábať bábky
                 a hrať s nimi. Jedno z predstavení bolo o Jankovi a Marienke. Hrali
                 sme ho potom pre celú školu a išli sme ho hrať aj na susedné školy.
                 Naložili sme celé divadlo na dvojkolesovú káru a všetci herci sme

                                            - 300 -
   295   296   297   298   299   300   301   302   303   304   305