Page 304 - Kronika
P. 304

Jozef Blaha spomína
                 Trhači asfaltu

                    Od prvej triedy ZŠ sa priatelím s Jožko Chalánym. Ako 15 ročný
                 sme videli svoj vzor v kapele Beatles. Aj my sme chceli mať takú ka-
                 pelu. Problém bol ale v tom, že ja som síce mal základy hudobného
                 vzdelania a vedel som hrať na harmoniku, na gitaru sme nevedeli ani
                 jeden akord. Obaja sme si kúpili na Masaryčke v hudobninách nové
                 gitary. Vtedy moja stála 110,- a Jožkova 115,- korún. Rovno z ob-
                 chodu sme išli do rodinného domu Chalányovcov. Začali sme „hrať“
                 na nových gitarách a spievali sme z celej sily. Po krátkom čase pri-
                 behla pani Chalányová, ktorá prala v práčovni v pivnici. Vyľakala sa
                 lebo si myslela, že sa bijeme.
                    Postupne sme sa sami naučili akordy. Pribrali sme nášho Vlada,
                 ktorý hral na saxofóne a bubeníka Vlada Valjaška, ktorý hral na bub-
                 ne pre pionierov. Kúpili sme si aj snímače, aby sme mohli hrať na
                 elektriku. Ako zosilovač sme použili rádiá. Stali sme sa kapelou pod
                 hlavičkou Československého zväzu mládeže. Po dedine sa roznies-
                 lo, že je tu nová big-beatová kapela a kamaráti netrpezlivo čakali na
                 naše prvé vystúpenie. V decembri boli povinné oslavy mesiaca Čes-
                 koslovensko-sovietskeho priateľstva. Ponúkli nám vystúpiť v rámci
                 programu, ktorý pripravila škola v kinosále v Tepličke. Keďže tam vy-
                 stupovali skoro všetky deti z dediny, učitelia museli pripraviť jednotli-
                 vé ročníky na vystúpenia – piesne, básne, tance atď. Všetko muselo
                 byť tematicky ladené k oslave Sovietskeho zväzu a Komunistickej
                 strany Československa. Začínali najmenší  prváčikovia a postupne
                 staršie deti. My – nová kapela – sme celý program uzatvárali. Sála
                 bola nabitá do prasknutia. Okrem rodičov, starých mám, atď. prišlo
                 množstvo mládeže – našich priateľov, ktorí obsadili posledné rady
                 a chystali sa vytvoriť správnu atmosféru beatového koncertu. Keď
                 dospievali posledné detičky, rozložili sme na pódium rádiá – zosilo-
                 vače, požičaný veľký bubon od dychovky, malý bubon od pionierov.
                 Ako prvú sme zahrali skladbu – Dívko toulavá. Je to jemná, pomalá,
                 melodická skladba. Po jej zahratí sme mali veľký aplaus. Druhá bola
                 Hipy Hipy Shake od Beatles. Bola v angličtine, ktorú sme sa naučili
                 podľa platne. Nemali sme žiadny mikrofón, preto bolo treba kričať.

                                            - 304 -
   299   300   301   302   303   304   305   306   307   308   309