Page 305 - Kronika
P. 305

Jozef Blaha spomína
               Neskôr mi mama doma povedala že pri začiatku tejto pesničky sa
               celá vyľkala, pretože Vlado Valjašek z úplného ticha zareval z celej
               sily – „For guten shake“ - a my sme potom všetci začali hrať a spie-
               vať – „a gade hipy hipy shake ........“.  Hrali sme a spievali na plný
               plyn.  Naši  obdivovatelia  v  hľadisku  sa  pripojili.  Nielenže  spievali,
               hoci nik nevedel presne text, ale predovšetkým začali dupať, tlieskať
               a všelijako poskakovať. Začali to posledné rady, ale rýchlo sa pridá-
               vali ďalší. Mládež sa postupne predrala aj do predných rád, kde boli
               staré mamy, učitelia, rodičia. Všetci museli chtiac nechtiac povstávať
               zo stoličiek, inak by nevideli, pretože tesne pred pódiom poskakovali
               v twistovom rytme najväčší krikľúni. Sála doslova burácala. Vedúca
               kina  pani Maňa Maliková  vybehla medzi nás na javisko a mávala
               rukami, aby sme prestali hrať, že ľudia zbúrajú kino. Chcela stiahnuť
               oponu, ale z hľadiska pribehli na pomoc naši obdivovatelia a oponu
               držali tak, že sa jej ju nepodarilo zatiahnuť. Nasledovalo mohutné
               skandovanie „Maňa dolu“. Odohrali sme ešte 2 pesničky, čím sme
               vyčerpali náš celý repertoár a museli sme skončiť. Pre veľký úspech
               sme ale viackrát zopkovali Hipy, hipy Shake. Koncert mal mimoriad-
               ny úspech a po našom oduševnenom výkone sme dostali prezývku
               „Trhači asfaltu.“ Naši rodičia mali potom politický problém, že sme
               zhanobili  oslavu  mesiaca  Československo-sovietskeho  priateľstva.
               Prepieklo sa to len vďaka tomu, že sme boli oficiálna kapela ČSM.
               Trvalo  veľmi  dlho,  kým  v  rade  pred  mliekarňou  tetušky  rozoberali
               naše vystúpenie.


               Okupácia 1968

                  V roku 1967 bol otec už po infarkte. Nemohol pracovať a išiel
               najskôr na čiastočný, neskôr na plný invalidný dôchodok.  Pretože
               sme  bývali  v  štátnom,  učiteľskom  byte,  rodičia  chceli  kúpiť  nový
               štvorizbový družstevný byt. Cena bytu  bola 30 tisíc.  Mali našetre-
               ných len 10 tisíc uložených na výhernej vkaldnej knižke. Šťastnou
               náhodou sme vyhrali na tú vkladnú knižku 10 000 korún. Vtedy boli
               rodičia mimoriadne šťastní. Časť si požičali v banke a kúpili byt na
               Hlinách 8. Do Žiliny sme sa sťahovali na jar 1968.

                                          - 305 -
   300   301   302   303   304   305   306   307   308   309   310