Page 301 - Kronika

Jozef Blaha spomína
peši išli hrať do Mojša, ktorý je asi 4 km od Tepličky. V škole v Mojši
bolo plno detí a hrali sme s veľkým nasadením. Vo finále upália deti
ježibabu v peci. Mama mala pripravený na tácni pevný lieh a neja-
ké noviny, aby bol efekt vierohodný. Vždy to fungovalo perfektne,
ale v Mojši sa na platni rozhorel veľký oheň, od ktorého sa chytili
kulisy, všelijaké závesy, celá pec bola v plameňoch a začalo ozaj
horieť. Bábka ježibaby skutočne obhorela. Mama holými rukami ha-
sila, srthávala závesy na zem a podarilo sa nám to uhasiť. Diváci si
mysleli že to tak má byť a ocenili vierohodnosť nášho predstavenia.
Po každom predstavení mama uvarila pre všetkých párky, čaj a mali
sme spoločenské posedenie pre hercov.

Nový kabát

Boli sme 4 deti a rodičia sa ako učitelia museli veľmi uskrom-
ňovať, aby sme nepociťovali nedostatok. V obchodoch bolo málo
ovocia, zeleniny. Na všetko boli nekonečné rady. Keď bola rada
pred zelovocom, bolo sa treba postaviť, ani nebolo treba rozmýš-
ľať čo predávajú a čo sa mi ujde. Chýbalo všetko. Raz sa podarilo
zohnať banány, inokedy pomaranče, melón atď. Z mäsom to bolo
to isté a na mlieko sme chodili o 5,30 ráno s konvičkou. O 6,30 už
mlieko nebolo. Pravidelná rada na mlieko mala „výhodu“, že tam sa
stretli tetušky z celej dediny a tie vždy dopodrobna rozobrali všetky
udalosti z dediny. Stačilo tam stáť a človek mal kompletný prehľad.
Dnešný „bulvár“ je proti tomu odvar. Tu sa podrobne prepierali aj vy-
stúpenia našej kapely – Trhači asfaltu – o ktorej píšem neskôr. Aby
sme mali čerstvú zeleninu, tak mama mala pri škole kus poľa, ktorý
sme my ako deti 2 x do roka poryľovali, inak to obrábala sama. Po
normálnom zbere zemiakov na družstve, družstevníci nechali ľudí,
aby si na vyzbieraných poliach ešte pred orbou nakopali zvyšky ze-
miakov. Mama sa vybrala tiež kopať. Boli tam ženy – členky družstva
z Tepličky, a tie keď videli mamu na poli, tak jej pomohli vybrať toľko,
že doniesla zemiaky na celú zimu. Vtedy sa otec hneval na mamu,
že to nebolo treba. Už vtedy bol otec vážne chorý na srdce, často bol
v nemocnici na dlhé obdobia.

- 301 -