Page 302 - Kronika

Jozef Blaha spomína
Mama používala na plánovanie tzv. „obálkovú metódu.“ Po vý-
plate rozdelila peniaze do obálok na dni, alebo obdobia. Napr. pon-
delok až streda – 200,- Sk, štvrtok až nedeľa – 400,- Sk, oblečenie
– 300,- Sk, rezerva – xxx, takže mala naplánovanú spotrebu až do
najbližšej výplaty. My sme nepociťovali nedostatok, ale všetci sme
sa prispôsobili a pomáhali sme podľa svojich možností.
Rodičia nám deťom dali toľko lásky a starostlivosti, že im nebolo
zaťažko urobiť všetko pre našu spokojnosť. Obetavosť a láska, kto-
rú nám rodičia a hlavne mama denne prejavovala, bola nad všetky
peniaze.
Hoci sme boli tri a od roku 1959 štyri deti, mama pre všetkých
šila košele, nohavice, vetrovky. Bola veľmi šikovná a boli pekne
ušité. Vždy ušila nové oblečenie pre o rok staršieho Vlada a ja som
automaticky „zdedil“ všetko po ňom. Chcel som mať aj ja aspoň raz
niečo nové, tak ma otec zobral do Žiliny kúpiť konečne mne nový
kabát. Na Mariánskom námestí bola veľká predajňa textilu. Otec mi
vybral pekný kabát, ale predavačka ho presvedčila, aby kúpil väčší.
Mal som asi 10 rokov a bolo mi divné že sa musím zohnúť až po
zem, aby som si zapol spodný gombík. Otec ale kabát kúpil. Doma
sme ho ukázali mame, tá sa zhrozila, že kabát je síce pekný, ale
skúsili ho Vladovi a aj jemu bol veľký. Musel čakať ešte rok, kým do
neho dorástol a ja som ho nosil až zase obnosený.

Prvé sväté prijímanie

Otec bol riaditeľ školy a mama učiteľka. Oficiálna politika komu-
nistickej mašinérie bolo „umyť mozog“. Zásady ZSSR – náš vzor,
sovietsky trpaslík – najväčší trpaslík na svete. Bieda v kapitalistic-
kom svete.
Najhoršie ale bolo, že učiteľov si vybrali k tomu, aby ľuďom umyli
mozog z náboženstva. Povinne museli v učebných osnovách hlásať
proti náboženstvu. Školské inšpekcie pravidelne kontrolovali ako to
dodržujú. Inšpektori sa priamo pýtali detí v jednotlivých triedach ako
ich to učitelia naučili. Mama aj otec museli podpísať dokument, že sú
vysporiadaní s náboženstvom, že oni ani ich rodinní príslušníci sa

- 302 -