Page 312 - Kronika

Jozef Blaha spomína
Narukoval do Slovenskej armády. Ako úplných nováčikov ich
mali vycvičiť na nejakú novú špeciálnu zbraň a výcvik sa mal usku-
točniť v Nemecku. Preto celá skupina (čata, alebo rota), ktorých bolo
asi 100 vojakov s veliteľmi, sa mali presunúť vlakom do Nemecka.
Kúsok za Viedňou napadol vlak americký pilot. Všetci povyskakovali
a vlak bol zlikvidovaný. Niekoľko ich zahynulo, vrátane nemeckých
veliteľov. Sformovali sa do útvaru a vybrali sa peši do Nemecka. Mali
komplet výstroj a výzbroj. Pochodovali celé dni a noci. Nemali nijaké
tylové zabezpečenie, takže stravu si zháňali ako vedeli. Najčastejšie
vykopávali zemiaky z polí, alebo boli odkázaní na dary od ľudí. No-
sili celú výzbroj, ktorá bola riadne ťažká. Rozmýšľali, ako sa zbaviť
prebytočnej záťaže. Zahodiť zbrane sa báli, pretože to bol vo vojne
ťažký zločin, pre ktorý mohol byť aj trest smrti. Napriek tomu najskôr
poslední zahodili ľahký goľomet a pušky. Postupne pozahadzovali
zbrane, až im zostali len štyri pušky a pár nábojov. Striedali sa v no-
sení tých pušiek. Cesta trvala veľmi dlho, bola zima a stále boli bez
jedla. Vojna sa chýlila ku koncu, preto sa už nikde neponáhľali, len
chceli prežiť. V kritických dňoch sa rozdelili do menších skupín a išli
prosiť domácich (Rakúšanov) o pomoc. Lolo a jeho dvaja kamaráti
prišli na dedinskú usadlosť. Cez okno videli na sporáku jedlo a dúfali,
že niečo vyžobrú. Otvorila im asi 50 ročná gazdiná. Keď jej vysvetlili
svoju situáciu, rozplakala sa. Spomenula si na svojho syna, ktorý
bojuje pri Staligrade a už dlho nemá o ňom žiadne správy. Povedala,
že dúfa, že nejaká ruská mama pomôže jej synovi a preto sa o chlap-
cov vzorne postarala. Mohli sa konečne okúpať, prezliecť do čistého
prádla a najesť. Lolo povedal, že s takou chuťou nikdy pretým, ani
potom nejedol. Najhoršie obdobie prečkali na tomto statku, pričom
pomáhali gazdinej v hospodárskych prácach. Tesne pred koncom
vojny sa znovu stretli tí, ktorí prežili tieto útrapy, poobliekali sa do
akých takých uniforiem a vydali sa znovu ako slovenská armáda
naspäť do Československa. Niesli tie štyri pušky. Československú
hranicu prekročili niekde na moravsko-čekom pomedzí. Prišli do
nejakého mestečka, z ktorého pred pár hodinami ušli Nemci a ne-
boli tam nijakí vojaci. Domáci keď zbadali sloveských vojakov, vítali
ich ako osloboditeľov. Prosili ich, aby zostali v meste a ochránili ich

- 312 -