Page 307 - Kronika
P. 307

Jozef Blaha spomína
               kúpiť základné potraviny. Bol tam riadny nával a samozrejme rýchlo
               všetko dochádzalo, pretože každý kupoval, koľko odniesol.
                  Ja som sa hneď ráno okolo 8 hodiny vybral do mesta. Zatiaľ tam
               bol pokoj, na uliciach bolo množstvo ľudí, ale žiadni vojaci. Prišiel
               som na dnešné Hlinkove námestie. Niekto zakričal, že Rusi idú od
               Martina. Všetci sme sa zobrali naproti, naivne sme si mysleli že im
               vysvetlíme, že tu nie je žiadna kontrarevolúcia. Ako prvé išlo nejaké
               malé zablúdené spojárske auto. Boli v ňom dvaja vystrašení mladí
               vojaci. Keď videli, ako ide oproti nim dav ľudí, zastavili a otočili sa
               späť. Všetci sme kričali  „hurá“ a naivne sme si mysleli že sme ich
               zahnali. Netrvalo ani 10 minút a od Martina smerom k Domu odborov
               a ďalej na Bratislavu išla bojová kolóna Rusov. Najskôr ťažké tanky
               a obrnené vozidlá. Poklopy boli zatvorené a na nás mierili len hlavne
               guľometov a tankov. Išli pomaly, skoro krokom, v rozostupe asi 5
               m. Takto išli celé hodiny stovky vojenských vozidiel. Bol som pred
               Domom odborov, keď prvýkrát zastavila kolóna. Z obrneného vozi-
               dla vystúpil asi 50 ročný, šedivý, drobný dôstojník. Čapicu na hlave
               mal väčšiu ako hlavu. Mal pištoľ a kopu metálov, tak ako to vidno na
               veteránoch z Ruska. Pýtal sa kde je veliteľstvo. Okresný výbor KSS
               bol vtedy v časti Domu odborov, asi 100  m od miesta, kde stál. Ktosi
               mu  ukázal  cestu.  Sám  sa  pešo  vybral  smerom  ku  OV  KSS.  Celé
               námestie bolo plné ľudí a keď videli Rusa, všetci sa hrnuli k nemu.
               Tým mu ale zamedzili cestu a postupne sme ho „hnali“ smerom k trž-
               nici. On nevedel, že mu ľudia nechcú ublížiť. V strede davu bol Rus,
               okolo neho bola medzera asi tak 2 – 3 metre a okolo tak 500 – 1000
               ľudí. Ja viem veľmi dobre po rusky a snažil som sa mu vysvetliť, že
               okupácia je omyl. On neodpovedal. Väčšinou slušne, ale neskôr aj
               agresívne po ňom všetci pokrikovali. Celý dav sa nejako zablokoval
               v oblasti pred dnešnou samoobsluhou Smer. Všetko to zostalo stáť
               a ľudí stále pribúdalo. Ja som bol v prvej rade a nedalo sa už ani po-
               hnúť. Vtedy Rus vytiahol pištoľ a strelil do vzduchu. Ľudia sa trochu
               rozostúpili. Držal pištol nad hlavou a tak sme ho hnali okolo celého
               námestia, nazad k jeho autu. Sadol do malého gazu, z kolóny sa ako
               jeho doprovod pripojil tank a takto prešli tých pár metrov. Už nebolo
               čo riešiť. Na druhý pokus sa mu potom podarilo prejsť na OV KSS.

                                          - 307 -
   302   303   304   305   306   307   308   309   310   311   312