Page 310 - Kronika
P. 310
Jozef Blaha spomína
Chalanov rozdelili na nemecké obrnené autá, motorky na troch
kolesách. Bolo tam aj pár veteránov nákladných áut, ktoré riadili
komparzisti. Vytvorila sa kolóna asi 30 vozidiel a motoriek. Kým Nem-
cov pripravovali na filmovanie, my partizáni sme mali voľno.
Aj s naším veliteľom, profesionálnym hercom z Prešovského
divadla, sme sa vybrali na desiatu a pivo do reštaurácie na začiatku
doliny. Samozrejme sme si niesli celú výzbroj so sebou. Krčmárka,
keď nás zbadala sa najskôr roztriasla, ale keď sme jej vysvetlili že
nie sme banditi, ukľudnila sa. Sadli sme si k veľkému stolu, samo-
paly a revolvery sme vyložili na stôl. Medzi to sme porozkladali pivá.
Z okna sme videli, že prišli dva autobusy s 10 - 12 ročnými deťmi
na školskom výlete. Všetky deti sa vyhrnuli z autobusov a s krikom
a hurhajom sa vybrali do reštaurácie na sladkosti. Keď prvá skupina
detí vbehla do reštaurácie a zbadali za stolmi bandu ozbrojencov,
tak sa tak vyľakali, že zostali stáť ako prikovaní. Tí zadní sa tlačili
dopredu a postupne ako vchádzali všetko tíchlo. Na konci boli asi
3 učiteľky a tie boli vystrašené najviac. My sme nič nerobili, ďalej
kľudne popíjali pivko, len občas sa niektorí pohrali so samopalom,
alebo pištoľou. V krčme bolo absolútne ticho. Aj keď krčmárka volala
na návštevníkov, aby si prišli kúpiť čokolády a malinovky, pár odváž-
livcov neodolalo a v úplnej tichosti, skoro po šepky si objednávali.
Myslím, že až do konca nám neverili že sme herci. Za pár minút
nasadli do autobusu a odišli.
Zatiaľ Nemci nacvičili scénu. Po zaznení signálu – sirény – ne-
mecká kolóna mala vyraziť spoza zákruty na veľkú lúku tak, aby prvé
obrnené vozidlo dorazilo na koniec lúky a vtedy už všetky vozidlá
mali byť na lúke. Vtedy tesne pred prvým obrnencom mala vybuch-
núť veľká nálož, čo bol signál k útoku. Vozidlá mali zastaviť, vojaci
povyskakovať a popadať ako mŕtvi pomedzi autá. Samozrejme mali
páliť zo zbraní a hádzať granáty. Najskôr sa celá akcia odskúšala na
sucho – bez filmovania a bez použitia munície. Celý manéver trval
tak 2 hodiny a všetko dopadlo dobre. Každý vedel, ako bude bojovať
a kde bude ležať ako mŕtvola. Zbrojár – opilec – bol ukrytý za kríkmi
a odtiaľ mal riadiť pyrotechniku. Na krku mal zavesené vreco plné
granátov. Potom sa išlo na „ostro“. Siréna a autá vyrazili.
- 310 -