Page 310 - Kronika
P. 310

Jozef Blaha spomína
                    Chalanov rozdelili na nemecké obrnené autá, motorky na troch
                 kolesách.  Bolo  tam  aj  pár  veteránov  nákladných  áut,  ktoré  riadili
                 komparzisti. Vytvorila sa kolóna asi 30 vozidiel a motoriek. Kým Nem-
                 cov pripravovali na filmovanie, my partizáni sme mali voľno.
                    Aj  s  naším  veliteľom,  profesionálnym  hercom  z  Prešovského
                 divadla,  sme sa vybrali na desiatu a pivo do reštaurácie na začiatku
                 doliny. Samozrejme sme si niesli celú výzbroj so sebou. Krčmárka,
                 keď nás zbadala sa najskôr roztriasla, ale keď sme jej vysvetlili že
                 nie sme banditi, ukľudnila sa. Sadli sme si k veľkému stolu, samo-
                 paly a revolvery sme vyložili na stôl. Medzi to sme porozkladali pivá.
                 Z okna sme videli, že prišli dva autobusy s 10 - 12 ročnými deťmi
                 na školskom výlete. Všetky deti sa vyhrnuli z autobusov a s krikom
                 a hurhajom sa vybrali do reštaurácie na sladkosti. Keď prvá skupina
                 detí vbehla do reštaurácie a zbadali za stolmi bandu ozbrojencov,
                 tak sa tak vyľakali, že zostali stáť ako prikovaní. Tí zadní sa tlačili
                 dopredu a postupne ako vchádzali všetko tíchlo. Na konci boli asi
                 3 učiteľky a tie boli vystrašené najviac. My sme nič nerobili, ďalej
                 kľudne popíjali pivko, len občas sa niektorí pohrali so samopalom,
                 alebo pištoľou. V krčme bolo absolútne ticho. Aj keď krčmárka volala
                 na návštevníkov, aby si prišli kúpiť čokolády a malinovky, pár odváž-
                 livcov neodolalo a v úplnej tichosti, skoro po šepky si objednávali.
                 Myslím,  že  až  do  konca  nám  neverili  že  sme  herci.  Za  pár  minút
                 nasadli do autobusu a odišli.
                    Zatiaľ Nemci nacvičili scénu. Po zaznení signálu – sirény – ne-
                 mecká kolóna mala vyraziť spoza zákruty na veľkú lúku tak, aby prvé
                 obrnené vozidlo dorazilo na koniec lúky a vtedy už všetky vozidlá
                 mali byť na lúke. Vtedy tesne pred prvým obrnencom mala vybuch-
                 núť veľká nálož, čo bol signál k útoku. Vozidlá mali zastaviť, vojaci
                 povyskakovať a popadať ako mŕtvi pomedzi autá. Samozrejme mali
                 páliť zo zbraní a hádzať granáty. Najskôr sa celá akcia odskúšala na
                 sucho – bez filmovania a bez použitia munície. Celý manéver trval
                 tak 2 hodiny a všetko dopadlo dobre. Každý vedel, ako bude bojovať
                 a kde bude ležať ako mŕtvola. Zbrojár – opilec – bol ukrytý za kríkmi
                 a odtiaľ mal riadiť pyrotechniku. Na krku mal zavesené vreco plné
                 granátov. Potom sa išlo na „ostro“. Siréna a autá vyrazili.

                                            - 310 -
   305   306   307   308   309   310   311   312   313   314   315