Page 331 - Kronika

Jano Blaha spomína
Mali sme. Nielen jablká. A dosť. Hnili na stromoch. Ale tie tak
nechutili. Dlho potom som si nemohol poriadne sadnúť.

Môj posledný „zápas“ vo Varíne.

Ako mládenec som okrem iných športov hrával aj futbal za Varín.
Keď som sa oženil, bývali sme v Žiline ale len máloktorý zápas vo
Varíne som vynechal. To už muselo byť niečo naozaj vážne. Chodil
som tam samozrejme nielen kvôli futbalu, ale aj kvôli stretnutiam so
svojimi rodákmi. Tak som sa vybral aj v jednu peknú slnečnú nedeľu
do Varína na futbal. Mal som si radšej vtedy nohy zlámať, ako tam
ísť.
Ako vždy som sa pozdravil a porozprával so svojimi kamarátmi
a netrpezlivo sme čakali na začiatok zápasu. Ten sa voľajako odďa-
ľoval. Zrazu sa objavil ktosi z funkcionárov a že vraj nedorazil hlavný
rozhodca, tak sa nemôže hrať. A že navrhli aby som zápas odpískal
ja, futbal som hrával, tak pravidlá by som mal poznať a že som ne-
utrálny, pretože bývam v Žiline. Súhlasili s tým aj súperi. Aspoň oni
mohli mať rozum. Asi po 10-tich minútach som sa ja hlupák dal na
túto volovinu nahovoriť. Odkiaľsi mi doniesli nejakú výstroj, prezlie-
kol som sa a zápas mohol začať. Povedzme si úprimne, Varín vtedy
naozaj bohvieaký mančaft nemal. Potácal sa na poslednom mieste
nejakej x-tej triedy. Tak to aj na hrisku vyzeralo. Varínčani za polčas
vystrelili aspoň približným smerom na bránu len zo dvakrát. S obrov-
ským šťastím nedostali žiadny gól.
Prišiel polčas, spokojný, že neprehrávame aspoň o tri góly, som
sa išiel vydýchať a niečoho napiť.
Po chvíľke dorazili za mnou moji milí kamaráti a že vraj ako to
sprosto pískam, že sme mali vyhrávať a nič. Mal som vraj odpískať
jedenástku.
Skoro mi zabehlo. „Chlapi veď neblbnite, veď sa k šestnástke ani
poriadne nepriblížili“, ja na to.
„To nevadí, mal si pískať, veď tu nemajú nikoho. Šak čo myslíš,
prečo sme ťa tam poslali. Aby sme vyhrali. Tak pískaj poriadne, lebo
bude zle.“

- 331 -