Page 332 - Kronika

Jano Blaha spomína
To som už začínal niečo tušiť. Aj som sa snažil z druhého pol-
času „vyvliecť“, a aby to bolo každému jasné tak som začal krívať, že
ma začala zrazu strašne bolieť noha, že nemôžem.
„Nesimuluj, pískať budeš aj krívajúci. Ale už poriadne.“ A bolo
vybavené.
Výkon Varínčanov v prvom polčase bol super proti tomu, čo
hrali v druhom. Na súperovu polovicu poriadne ani nepáchli, asi bolo
v Kamenici v sobotu večer veselo.
Zo tri razy bežali súperi na bránku už sami, vždy som s pri-
sprostastým výrazom na tvári odpískal ofsajd, aj keď postrannému
sa o ofsajde ani nesnívalo, niežeby zodvihol zástavku.
Súperovi chlapci nespisovne nadávali, že však to okolo ofsajdu
ani nechodilo a ani postranný nemával. Nemali tam však naozaj ni-
koho, tak som im smelo vysvetlil, že ja som to videl lepšie. V duchu
som si predstavoval, ako ma moji rodáci po zápase pochvália a za-
platia nejaké to pivečko. Bolo horúco. Bodlo by.
Šťastný, že to mám za sebou, hádam štyri minúty pred kon-
com som odpískal koniec zápasu za búrlivých protestov súpera.
Gól visel na vlásku. S ešte blbším výrazom ako pri ofsajdoch som
ukazoval na svoje hodinky, že tie idú dobre. Mal som dobrý pocit,
že Varinčani neprehrali a že som k tomu poriadne prispel. Boli na
to zrelí. A fest.
To sa však už ku mne blížili moji milí rodáci. Tešil som sa na po-
chvaly a pivečká. „Nevyfasuješ len preto, že si náš.“ ostal som stáť
s otvorenými ústami, nezmohol som sa na slovo.
„Ale radšej predsa len utekaj, lebo stať sa môže všeličo“. Až
vtedy mi došlo, že to myslia naozaj vážne. Tak som sa veru rýchlo
pakoval. Smädný a o pive som mohol len snívať. Kúpiť si ho nebolo
kedy.
Polovička Varína sa so mnou nerozprávala tri-štyri mesiace,
Martin (Mariškin) viac ako rok. Ten bol najvytrvalejší. Po nejakom
mesiaci mi ktosi šlplechol – vypadli sme kvôli tebe. Zle si pískal.
Darmo som vysvetľoval, že však za predposledným strácali zo
dvanásť bodov. Nemalo to význam.
Teda takto neslávne dopadol môj posledný zápas vo Varíne.

- 332 -