Page 345 - Kronika

Peter Palčovič spomína
delostrelci, od prvého práporu ...” a hoci v rodine je hudobníkov aj
spevákov dosť, náš starý otec moc spievať nevedel. Hovoril, že síce
sluch nemá, ale za to spieva s vervou a oduševnene. Pravou rukou
so vztýčeným ukazovákom si udával takt a už sme sa k nemu pridá-
vali mutujúcimi hlasmi aj my.
Najviac sme sa zabávali, keď starý otec začal rozprávať vtipy.
Už na jeho tvári bolo vidieť huncútsky výraz a slová „viem dobrý vtip,
ale je sfinská (svinský) a neviem, či vám ho môžem povedať”. Stará
mama sa hneď do neho pustila, aby nás nekazil, že sme ešte deti.
On na nás kývol a vo svojej malej izbičke nám ho povedal. Stará
mama z kuchyne dobre naťahovala uši, lebo sa smiala spolu s nami.
Vždy sme starého otca obdivovali, že si pamätá všetky vtipy, ktoré
počul, vedel ich veľmi dobre podať a hlavne si sám vtipy vymýšľal
na každú príležitosť. Humor ho neopustil ani v ťažkých časoch napr.
keď v staršom veku skoro celkom stratil zrak.
Naučili sme sa od neho veľmi veľa. Ale aj tak prevaha jeho
vlastností je pre nás nedosiahnuteľná. Bol precízny, dochvíľny, hú-
ževnatý, nezlomný v názoroch, mal fenomenálnu pamäť, slabosť pre
históriu a dobré vínko (to vraj zdedil po svojom otcovi) a nadovšetko
mal rád svoju ženu.
Stará mama bola veľmi dobrá, bála sa o nás, prežívala s nami
všetky úspechy aj neúspechy, počas študentských rokov v skúš-
kovom období pálila sviečky pred sochou p. Márie a modlila sa za
nás. Varila výborne a piekla ešte lepšie. Veľakrát sme si ju dobe-
rali a strašili rozprávaním o našich horolezeckých výkonoch, alebo
stretnutiami s medveďom v horách, či na hraniciach s colníkmi:
Pánko nám požičal svoju Volgu a my sme sa vybrali vyliezť na
Matterhorn. Na hraniciach nás zastavili colníci a začali prezerať
doklady i batožinu. Trvalo to už dlho. Neprívetivý colník chytil ešte
zatvorené kilo cukru a pýtal sa, čo to je? Kamarátovi Tomášovi asi
trošku povolili nervy a odpovedal: Čo by to bolo?! Heroin! A vzápätí
sa presvedčil, že sa s colníkmi neoplatí žartovať. Rozšróbovali všet-
ko, čo sa rozšróbovať dalo, vysypali všetko, čo bolo biele, a tak sme
strávili na colnici niekoľko hodín. Takto neslávne sme začali našu
krásnu cestu...

- 345 -