Page 347 - Kronika

Štefan Palčovič spomína
Ing. Štefan Palčovič, vnuk Bohdana a Violky
Blahovej. Narodil sa 1. 1. 1979 v Žiline. Študo-
val na Strednej poľnohospodárskej škole v Ži-
line a na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Už 5 rokov žije a pracuje v Londýne ako mana-
žér. Je slobodný, veľa cestuje a športuje.

Spomienka na starého otca

Starého otca Bohdana Blahu sme mali všetci v úcte a mali sme
ho veľmi radi. Vedel rozprávať tak pútavo, pamätal si všetky dátumy
či už historické, alebo rodinné, pretkával svoju reč humorom jemu
vlastným.
O svojom ťažkom živote a rôznych perzekúciách hovoril tak,
akoby sa nič nestalo a zdôrazňoval, že je najdôležitejšie, že prežil.
A dodával „lebo mnohí neprežili“.
Vedel nám dlhé hodiny rozprávať a my, vnuci, sme ho nadšene
počúvali. Príhod teda viem veľmi veľa, ale jedna spomienka je taká
silná, že prekrýva všetky ostatné.
„Starého otca prepúšťali z nemocnice domov s tým, že sa mu
už pomôcť nedá. Hoci mu to nepovedali, on sám to vycítil a na otáz-
ku sestričky, či sa teší domov? odpovedal „aj sa teším, ale aj nie“.
Prvé štyri týždne doma to ešte vyzeralo nádejne, ale potom sa stav
rapídne zhoršoval. Striedali sme sa v noci pri ňom, cez deň sa o ne-
ho starala mama, jeho dcéra. Nakoniec bol už odkázaný na našu
pomoc celkom. Predstavte si ho vychudnutého, nevládneho sedieť
na hygienickej stoličke. Zrazu počujem, ako slabým hlasom spieva
po francúzsky Marsaillésu. Keď dospieval, opýtal sa ma, či som
rozumel, čo spieval. Francúzštinu neovládam a tak mi celú pieseň
preložil. Zdôraznil rovnosť, slobodu a bratsvo.
O dva dni starý otec zomrel. Ja si ho však budem pamätať ako
človeka s pevnou vôľou a silným duchom, ktorým víťazil nad kreh-
kým telom.“

- 347 -