Page 350 - Kronika

Zuzka Blaha spomína
nafotená v rôznych oblečkoch – kozmonauta, cukrára, policajta,
kominára – mi pripadala veselá. Mne však bolo smutno, pretože mi
bolo jasné, že za „železnú oponu“ sa nedostanem, a tak si sen o po-
zretí Maneken Pissa môžem nechať iba snívať. Ale ako sa hovorí,
kto počká, ten sa dočká.

Spievaním za hranice

Zásluhu na splnení môjho cestovateľského sna o návšteve Brus-
selu malo moje viacročné pôsobenie v speváckom zbore Odborárik.
Už samotný názov hovoril a dodnes keď zbor oslavuje 33. výročie
založenia hovorí, v akej dobe sme žili. Spevácky dril pod taktovkou
dirigenta Zlatoňa Babíka bol v prvých rokoch odmenený koncertami
po slovenských mestách. Naše snaženie podnecovala radosť zo
spevu. Aké napätie sme zažívali na prvej súťaži speváckych zborov
vo Varšave, to sa nedá ani vypovedať. Pamätám si, ako náš celý
zbor čítajúci 80 členov, rozumej 80 dievčat, zvíťazil, pričom po ví-
ťazstve nás všetkých pohostili krupicovou kašou. Počas piatich dní
v Poľsku sme nejedli mäso, pretože skrátka žiadne nemali.
Každý rok sme chodili na spevácke sústredenia do malej dedinky
Švôšov na Slovensku až v zbore zľudovelo „Pôjdeme do Švôšova“.
Dirigent nám totiž v rámci motivácie vykreslil plány na cestovanie
po svete, ktoré však narážali na povolenie KSČ alebo nedostatok
financií. A tak sme s pravidelnosťou príchodu ročných období na-
miesto do Nemecka, Belgicka alebo Japonska nakoniec vždy išli do
Švôšova.
Dlho sľubovaný a očakávaný výjazd za železnú oponu sa však
v roku 1981 stal skutočnosťou. Iba ten, kto má bujnú fantáziu, si
bude vedieť predstaviť, čo to asi bolo za drinu vybehať a zariadiť
devízový prísľub na cestu 80 členného zboru do Západnej Európy.
Samotný devízový prísľub som videla, bola to veľká kniha s údaj-
mi o všetkých členoch zboru vrátane fotografií. Okrem dirigenta
a dvoch korepetítoriek s nami išiel i jeden pán, ktorý sa snažil vyze-
rať nenápadne. Až neskôr som pochopila, že v tej dobe sa nič neza-
obišlo bez dohľadu pozorného oka ŠtB. Decká zo zboru však najviac

- 350 -