Page 349 - Kronika

Zuzka Blaha spomína
nam si, ako som ako päťročná cez maličké mriežkované stanové
okienko s dierkovanou záclonkou pozorovala víchricu, dážď a krúpy
a sledovala ako cez spodok stanu presakuje voda. Vidím, ako sa
mamina s tatkom snažia udržať stan, aby nám ho neodfúklo priamo
do Balatonu a popritom sa snažia zachovať zdanie „pokojného prie-
behu rodinnej dovolenky“.
V čerstvej pamäti mám i moju prvú dovolenku pri naozajstnom
mori v Rumunsku, kde som si s našimi užívala prvé vysvedčenie. Za
„čisté“ jedničky som si vybrala vskutku unikátny darček – chcela som
mať nový účes. Tak sa v Mangalii Venus zrodil účes „na pážatko“,
ktorým som sa pýšila aj po návrate z dovolenky. Naši tak potom dali
na Slovensku ostrihať aj Kajku, takže sme vyzerali ako dve Majky
z Gurunu. V Kúre uzrela i svetlo sveta fotka nás dvoch s týmto úče-
som, ako sedíme na pni. Stará mama Violka mala túto fotku veľmi
rada a dlho ju mala vyloženú na fare v Žiline v kuchyni na čestnom
mieste.
Moje cestovateľské vízie živil aj starý otec Bohdan Blaha. Išlo
najmä o virtuálne cestovanie. Bohato ma zásoboval vyradenými
knižkami z knižnice Pozemných stavieb, odkiaľ som ani jedenkrát
neodišla naprázdno. Potrhané, patinované, rožky vytočené od
množstva čitateľov, avšak vo vnútri také skvosty ako „Ohňom a me-
čom“, „Pán Wolodyjovski“ ale aj vinetuovky a iné klasické diela. V tej
dobe ako desaťročná, som čítala všetko čo išlo okolo, samozrejme
okrem povinného čítania zo školy. Neskôr som objavila krásu Aghaty
Christie a Zelenej knižnice, ku ktorým sa priebežne v pokojnejších
etapách života vraciam a čítam ich znova a znova. Unikátnym zdro-
jom poučenia sa pre mňa stali aj časopisy, ktoré starý otec a Pánko
odoberal. Uchvátila ma najmä 100+1 ZZ, ktorú som vyslovene hltala
a tešila som sa na každé nové číslo, ktoré som si na fare prečítala.
To bola moja malá motivácia pred a po hudobnej. Potom sa mi aj na
hodiny klavíra, ale najmä hudobnej teórie chodilo ľahšie. Druhá moti-
vácia boli starej mamy obľúbené čokoládové figúrky s eierkoňakom,
ktoré mala vždy dole v sekretári napravo ©. Raz som si v obľúbenej
veľkoformátovej 100+1 ZZ prečítala o figúrke Maneken Piss z Brus-
selu. Cikajúca postavička chlapčeka pri slávnostných príležitostiach

- 349 -