Page 36 - Kronika

Zo zápiskov Bohdana Blahu
sa pred Nemcami. Po vojne sa tento Hrabovec stal v Žiline veľkým
pánom a chcel dokázať, že bol partizánom.
Ešte pred príchodom Rusov mali Nemci Ortskomando v Tercho-
vej. Vypálili Škripského chatu v Ištvánovej a zajali a zavreli aj tohto
Hrabovca s celou jeho rodinou. Bolo to v novembri 1944. Celá táto
rodina, keďže jeho žena bola Židovka, mohla byť ľahko deportovaná
do koncentráku.
Vtedy prišiel ku mne na notariát chatár Šaradín aj s Hrabovcom
a hovorili mi, že jeho žena a deti sú na nemeckom Ortskomande –
nemeckom veliteľstve. Požiadali ma, aby som sa, ako notár za Hra-
bovca zaručil, že ho dobre poznám. Nato som išiel na Ortskomando,
ale veliteľ – Lézer tam nebol. Jeho zástupca mi povedal, že je na
dajakej oslave v krčme na úverovom družstve, že oslavujú narodeni-
ny jednej učiteľky. Všetci traja sme tam išli. Oni dvaja ostali v krčme
pri dverách, ja som vošiel dovnútra, vyhľadal som veliteľa Lézera
– hovorím mu – „Ich habe zu Ihnen eine Bitte.” Pristal na rozhovor
a vyrozprával som mu všetko dobré na Hrabovca. Nemec nechcel
ani počuť, hovoril, že to je partizán. Nakoniec som ho presvedčil
a dal mi aj písomné vyrozumenie o prepustení celej jeho rodiny, že
bol ale už v dobrej nálade, musel som si s ním pripiť.
Keď nás mali zavrieť, Terchovci nás niekoľko dní strážili, so
sekerami a motykami, ale nakoniec sme išli dobrovoľne a veľa Ter-
chovcov išlo s nami do Žiliny. Zvlášť ženy sa pustili do žandárov aj
dáždnikmi a spustila sa tam poriadna mela. Nakoniec zavolali voja-
kov zo žilinskej posádky, aby urobili poriadok. Tí strieľali do vzduchu.
Ja som bol ešte na dvore, pánka už zobrali dovnútra. Situácia sa
trochu upokojila a vošiel som do budovy, do kancelárie Hrabovca.
Tam už boli Terchovci – Staňo – Tabaček, iní Terchovci a medzi
nimi aj Jano Hanuliak – vtedy zahraničný vojak hodnosťou štábny
strážmajster – neskorší generál. Ešte za dverami som počul, ako sa
pýtali Hrabovca čo má proti nám. Vtedy Hrabovec povedal, že ma
videl ako som s Nemcami pil. Ja som vtedy vošiel a hovorím „kedyže
to bolo, vtedy, keď sa jednalo o váš život“ – zahanbil sa ale veľmi
to s ním nepohlo. Vtom na dvore strieľali vojaci do vzduchu. Keď
som vyšiel von, pribehol ku mne jeden z vojakov – desiatnik z Oravy,

- 36 -