Page 37 - Kronika
P. 37

Zo zápiskov Bohdana Blahu
               v ruke samopal a hovorí „ jaj, to ste vy, pán notár, veď ja pochádzam
               z Vaňovky a ich dobre poznám – len nech povedia slovo a my to tu
               všetko vystrieľame”.
                  Hovorím – „preboha, len nebláznite. A čo sa vlastne robí”.
                  „Vedia,  pán  notár,  celá  Terchovská  dolina  je  pre  nich  a  pána
               farára  hore  nohami,  je  zákaz  cestovania  mimo  dedín  a  najmä  do
               Žiliny.  Nás,  vojakov  z  Oravy  sem  prevelili,  lebo  si  mysleli,  že  vás
               nepoznáme.”
                  Mňa potom dali do väznice v Ilave a pánko ostal v Žiline v kasár-
               ňach, neskôr bol zavretý v pivnici na okresnom úrade.
                  V tom čase bol v Terchovej kaplánom Krčmárik, ktorý bol neskôr
               riaditeľom biskupského úradu v Nitre. Ten chodieval za nami do vä-
               zenia spolu s Terchovcami prakticky denne.
                  Saleziáni a Františkáni nám posielali každý deň obedy, poznali
               nás veľmi dobre zo spoločných spovedí v Terchovej.
                  V roku 1959 oznámil pánkovi pán arcibiskup Néczey, že si praje,
               aby pán kanonik išiel za správcu fary do Žiliny. Veľmi ťažko sa mu
               z Terchovej odchádzalo, lebo mu prirástla k srdcu a myslel si, že tam
               bude až do smrti. Nuž ale prianie arcibiskupa sa neodmieta, a tak
               nastúpil v Žiline. Tu pôsobil tridsať rokov.
                  (Pozn. Miro: Pánkov nástup do Žiliny bol v čase hlbokej perzekú-
               cie cirkvi režimom, veď len nedlho predtým, v roku 1953 boli násilne
               zrušené  všetky  kláštory,  cirkvám  boli  odobraté  budovy.  V  Žiline
               napríklad z kaplnky v katolíckom dome bola urobená telocvičňa, zo
               salezionárskeho kláštora sa stal policajný úrad, kde zavierali a vypo-
               čúvali ľudí nevhodných režimu, kostol sv. Štefana sa stával ruinou,
               kaplnka  v  Celulózke  spustla.  Pre  celú  Žilinu  boli  maximálne  traja,
               štyria kňazi.
                  Jednou z hlavných úloh strany bolo „oslobodiť obyvateľstvo od
               cirkevného  tmárstva  všetkými  dostupnými  prostriedkami“.  Zakazo-
               valo  sa  vyučovanie  náboženstva,  príslušnosť  k  cirkvi  bola  dobrou
               zámienkou  na  neprijatie  detí  do  škôl,  vyhodenie  zo  zamestnania,
               alebo zamedzenie postupu v kariére.
                  Málokto z dnešných mladých ľudí, i mladých kňazov si dnes vie
               predstaviť, aká ťažká práca kňazov bola v tých časoch. Dá sa pove-

                                          - 37 -
   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42