Page 15 - Večerné rozprávky 1.

Rybárovi sa to nepozdávalo, ale ženy sa bál, vytiahol loďku
a znova vyplával na more až do jeho stredu a tam začal volať:
„Rybka, zlatá rybka, ukáž sa mi, ukáž!“ More sa sčerilo, vlny sa
zdvihli a pri loďke zaznel milý rybkin hlások. „Prečo ma voláš
rybár? Čo odo mňa potrebuješ?“ Rybár celý zahanbený hovorí:
„Stará ma poslala, nestačí jej nové koryto, ale chce parádny dom
so sluhami a množstvom parádnych šiat, aby bola najbohatšia
v dedine.“ Rybka sa zachmúrila a smutne hovorí: „Netráp sa ty
rybár, si dobrý a tvoje želanie sa splní.“ Zakývala chvostom a
stratila sa v spenenom mori. Rybár priplával k brehu a nepoznal
prekrásny dom a ani svoju ženu, vyobliekanú v najdrahších bro-
kátových šatách. Sluhovia ju obskakovali a keď jej zrak padol na
prekvapeného muža okamžite začala kričať. „Zmizni mi z očí,
do stajne choď, tam je tvoje miesto a viac sa mi neukazuj!“ Čo
mal chudák robiť, zobral sa a uložil sa hladný k odpočinku medzi
kravičkami. Tak žili určitý čas, pokiaľ sa žena nenabažila bohat-
stvom. Keď jej zovšednelo, dala sluhovi rozkaz zavolať svojho
muža. Pokorne prišiel, hlboko sa pred ňou poklonil a ona mu
prikázala. „Vyplávaj na more a zavolaj rybku. Už nechcem byť
iba bohatá šľachtičná, chcem byť cárovnou a chcem rozkazovať
všetkým na zemi. Chcem, aby sa mi všetci klaňali. Ponáhľaj sa,
lebo ťa nechám pohnať bičom!“ Smutný, presmutný sa vybral
rybár na more. More bolo búrlivé, loďka sa hojdala vo vysokých
vlnách a rybár ťažko doplával do stredu mora. Smutným hlasom
volal: „Rybka, zlatá rybka, ukáž sa mi, ukáž!“ Za malú chvíľočku
sa pri loďke objavila zlatá rybka a pýtala sa. „Čo zas potrebuješ,
rybár?“ „Ach, stará ma poslala, nechce byť už len šľachtičná,
chce byť cárovná a rozkazovať všetkým na zemi.“ Len to dopo-
vedal, more sa rozbúrilo a zlatá rybka povedala: „Toto je tretie
prianie. Viac za mnou nechoď!“ Doplával rybár k brehu a nespo-
znal ho. Stál tam cársky palác a jeho žena sedela v parádnej
komnate na tróne a všetci sa jej klaňali. Stoly sa prehýňali pod
váhou jedál a hostia popíjali plnými dúškami. Otrhaného starého
rybára sluhovia na rozkaz panej vyhnali preč. Sedával sám na
brehu mora, živil sa korienkami a spomienkami na zlatú rybku.
- 14 - - 15 -