Page 16 - Večerné rozprávky 1.
P. 16
Po čase ho vyhľadali sluhovia a priviedli ku cárovnej. „Ach, ty
starý, sprostý, ihneď sa vyber na more, zavolaj zlatú rybku a pri-
káž jej, aby sa mi ona a celé more prišlo pokloniť! Nechcem už
vládnuť iba zemi, ale aj moru!“ Rybár vytiahol loďku a vyplával
na šíre more. V strede mora sa postavil a kričal. „Rybka, zlatá
rybka, ukáž sa mi, ukáž!“ More sa zvlnilo a pri loďke sa objavila
zlatá rybka s korunkou na hlave. Rybár sa jej hlboko poklonil
a pokorne sa ospravedlňoval. „Odpusť mi, zlatá rybka, odpusť.
Stará ma vyhnala, chce vládnuť nielen zemi, ale aj moru a tebe,
zlatá rybka.“ Rybka sa zachmúrila a povedala. „Ty sa netráp
starký, za ženu nemôžeš. Choď pekne domov a čakaj, čo sa sta-
ne.“ More sa zavlnilo, vlny sa zdvihli a rybka zmizla v hlbinách.
Rybár ledva doplával domov a čo vidí. Na brehu mora stála
stará rozpadnutá chalupa, vedľa nej rozsušené koryto a pri ňom
stojí jeho žena v starých zaplátaných šatách. Zmizli paláce, koče
a sluhovia a všetko bolo tak, ako na začiatku. Takto potrestala
zlatá rybka chamtivú a zlú ženu a dokázala pravdivosť našej
každodennej modlitby: „Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz,
i vždycky, i na veky vekov Amen.“
Dobrú noc !
- 14 - - 15 -
