Page 17 - Večerné rozprávky 1.

ZLATÁ PRIADKA

Kedysi dávno – pradávno, keď ešte existovali kolovrátky,
praslice a vretená, keď ešte vedeli dievčatá na nich priasť a pri
práci sa dobre rozprávaním zabávať, žila – bola jedna vdova,
ktorá mala tri dcéry. Všetky boli utešené, milé a dve najstaršie aj
veľmi pracovité. No tá najmladšia vyzerala akoby stále o niečom,
alebo o niekom snívala. A práca – na tú mala obe ruky ľavé. Nič
nevedela robiť. Mať si už zúfala a nevedela čo s ňou. Na dobré
slovo neposlúchla a zlé sa jej ani nedotklo. Nahnevala sa mať
prenáramne a dievčinu riadne vybuchnátovala. Tá s plačom a
nariekaním vybehla na dvor, ale mať stále za ňou a buchnáty na
chrbát padali a padali.
Vtom zahrkotal kočiar a okolo prehrmel kráľovský koč. Na
povel kráľovnej kočiš zastavil a kráľovná sa pýta ženy: „Prečo
tú dievčinku tak veľmi biješ?“ Matku mrzelo povedať pravdu, že
dievča je lenivé, a tak povedala, že nechce nič iné robiť, len stá-
le priasť a priasť. To sa kráľovnej veľmi páčilo a pozvala dievča
– dajme jej meno Marienka – so sebou na kráľovský zámok.
Cestou sa jej prihovárala a prisľúbila jej, že ak za tri dni spra-
die tri plné izby ľanu, vydá ju za svojho syna, princa Miloslava.
Marienke sa princ veľmi páčil, ale keď si pomyslela na ľan, sko-
čili jej slzičky do očí a srdiečko jej zvieral strach.
„Ale keď ho nedokážeš spriasť, s hanbou ťa vyženiem!“
– pokračovala kráľovná. V zámku ju odviedla ku trom obrovským
komnatám, ktoré od zeme až po povalu boli plné nespradeného
ľanu. V ďalšej miestnosti stál kolovrátok, praslica a vreteno, stôl
plný dobrých jedál a posteľ na oddych. „Usiluj sa a poctivo pra-
cuj. Nik ťa vyrušovať nebude, iba ja ráno so svojím sprievodom
sa prídem presvedčiť, ako ti ide práca od ruky. Keď ťa už bude
práca zmáhať, pomysli si na odmenu – princa Miloslava.“ Zobra-
la kľúče a milú Marienku zamkla.
„Čo len budem robiť?“ – bedákala Marienka a celú noc ne-
mohla oka zažmúriť. Ráno zaštrkotali kľúče, dvere sa otvorili a
- 16 - - 17 -